Rubriky

Keď sa deti nevedia brániť

Toto ráno nebolo pre mňa dobré. Zaviezli sme s mužom Marca a Sofku do školy, a kým bol Marc v škole na dve hodinky, bežala som hneď do mesta za jeho neurologičkou. Bolo pár dní pred sviatkami a  chcela som, aby mu predpísala potrebné lieky, aby sme mali sviatky v kľude. Nestalo sa, sestrička povedala, aby som prišla neskôr. Tak som zas bežala naspäť do školy po Marca a s ním potom zas k doktorke. Čakali sme dosť dlho, a to už karta bola od rána dnu, stačilo len pozrieť a vypísať recept... takto to nemalo byť, takto by to nemalo fungovať. 

Inak obdarení v škole III.

V  súčasnosti sa venujem deťom, ktoré sú zaradené do  variantu C, už siedmy rok. No teda, ani sa mi to nezdá, že už toľko. Pani riaditeľka sa ma vždy v júni opýta, či nechcem na ďalší školský rok zobrať inú triedu a ja bez váhania poviem, že nie. Pokračujem ďalej s týmito deťmi, pretože viem a cítim, že im mám ešte veľa toho dať a aj oni mne. Kolegyne sa ma občas spýtajú, či mi nevadí to, že nevidím skoro žiadny pokrok, že sa moje deti nemôžu naučiť čítať, že nepreberú každý mesiac nové číselko, že nerozoznajú tvary písmen, nevedia určiť farby, nepomenujú dni v  týždni, ročné obdobia, nevystrihnú obrázok podľa šablóny, nevymaľujú omaľovánku... a hlavne mi ani nevedia povedať , čo by vlastne chceli robiť.