Konzumný spôsob života – blahobyt – spôsobil, že človek uprednostňuje to, čo mu chutí a nie to, čo mu je na osoh. V prírode však existuje určitý rovnovážny stav, ktorý treba vždy zachovať. Ak sa naruší a rovnováha sa vychýli v prospech negatívnych činiteľov, akými sú napríklad zdroje voľných radikálov (nezdravý životný štýl, prejedanie sa, fajčenie, drogy, alkoholizmus, žiarenie, znečistené vonkajšie prostredie a pod.), tak potom nemôžeme očakávať nič pozitívne pre naše zdravie.
Všetky doterajšie skúsenosti, vedecké výskumy, štatistiky, osvedčené pozorovania to plne a trvalo potvrdzujú. Treba si uvedomiť, že obranné sily organizmu nie sú nekonečné , nevyčerpateľné. Keď preexponu - jeme pôsobenie škodlivín, časom príde „vyúčtovanie aj s krutými úrokmi“ v podobe veľkého utrpenia či predčasnej smrti! Ako sa tomu vyhnúť? Žime tak, aby vždy boli v prevahe obranné sily nášho organizmu, čo môžeme docieliť aj pomocou antioxidantov.
Čo sú antioxidanty
Existujú v rôznych formách. Vitamíny A, C, E, beta-karotén, stopový prvok selén, mastné kyseliny s antioxidačnou vlastnosťou spolu s flavonoidmi vytvárajú prírodnú obrannú líniu. Prirodzeným a ľahko dostupným zdrojom antioxidantov je strava bohatá na čerstvú zeleninu a ovocie. Podľa viacerých vedeckých štúdií už ich päť porcií denne dokáže znížiť potenciál vzniku ochorení najmenej o 25 percent. Navyše stravou bohatou na antioxidanty sa výrazne posilňuje imunitný systém, a tým aj celková obranyschopnosť organizmu. Okrem nich existujú ďalšie stovky antioxidantov, ktoré sa používajú v priemysle, v lekárstve a v potravinárstve, ako napríklad látky prítomné v margaríne zabraňujúce jeho žltnutiu.
Prečo sú antioxidanty dôležité
Voľné radikály napadnú každú bunku nášho tela asi 10 000-krát za deň. Tento fakt potvrdzuje, akú významnú ochrannú funkciu majú antioxidanty. „Lapajú“ voľné radikály, neutralizujú ich tak, že zamedzujú proces oxidácie. Výborným príkladom ochranného účinku antioxidantov je jednoduchý „kuchynský“ príklad. V ňom možno porovnať oxidáciu (starnutie) k hnednutiu jablka či banánu. Určite ste už pozorovali, že ak ovocie po prekrojení hneď nezjete a necháte stáť len tak na vzduchu, začne jeho povrch pomaly hnednúť. Zapríčiňujú to oxidačné procesy vyvolané voľnými radikálmi. Ale ak rozkrojený kúsok jablka alebo banánu pokvapkáme citrónovou šťavou, dužina ostane biela. Vitamín C, ktorý sa nachádza v citrónovej šťave, pôsobí ako antioxidant a pôsobí proti deštruktívnym účinkom oxidácie.
Ako sa chrániť
Ak denne zjeme 400 až 600g čerstvého ovocia a zeleniny, urobíme už veľa pre naše zdravie. Od jablka po cibuľu sú takmer všetky druhy ovocia a zeleniny bohaté na bioaktívne rastlinné látky. V prvej línii v boji proti voľným radikálom stoja flavonoidy, a tieto sa bohato vyskytujú v červenej kapuste, v brokolici, v červenom hrozne, v zelenom čaji, v ružovom grepe, v horkej čokoláde 70% kakaa alebo v červenom víne. Karotenoidy patria medzi veľmi dôležité vychytávače voľných radikálov a predovšetkým sa vo veľkej miere vyskytujú v červeno - žltom ovocí a zelenine. Nezabúdajme však súčasne konzumovať zopár kvapiek tuku, nevyhnutných pri ich metabolizme. Najvhodnejšie sú rastlinné oleje, ktoré sú navyše bohaté na vitamín E. Ide o ďalšieho strážcu nášho tela. Všade tam, kde chýba vitamín E, sa tuk rozkladá. Keď je naša strava veľmi chudobná na vitamín E, zožltne tuk v našich telových bunkách rovnako ako maslo vystavené na slnku. Typickými znakmi jeho nedostatku sú takzvané starecké tmavohnedé škvrny na rukách. Selén je stopový prvok s nezastupiteľnou funkciou. Spolu s vitamínom E sa v biologických procesoch vzájomne doplňujú. Najdostupnejší je pre nás v morských rybách, kukurici, droždí, hríboch, v sezame a v cesnaku.
Profesorka Katarína Horáková
http://www.katarinahorak.com/sk/
Príspevok je z knihy Kataríny Horákovej: Ako mať zdravý mozog, ktorá vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve Plat4M Books.
Zakúpiť si ju môžete na http://www.martinus.sk/?uItem=172039
Marec 2015
0800 105 707 
