V starom Egypte pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre. Starí Gréci ako aj starí Rimania využívali kyslú kapustu pri liečbe žalúdočných vredov a morovej nákaze. Moreplavci od 16. storočia ju používali ako osvedčený prostriedok proti skorbutu ( nedostatok vitamínu C). Uchovanie celých kapustných hlávok nasolením už poznali starí Rimania. Dnešný spôsob výroby kyslej kapusty údajne prevzali v stredoveku Slovania od Tatárov. Kyslá kapusta má u nás bohatú históriu a v mnohých domácnostiach s ňou majú výborné skúsenosti. Je jedlo pre každého.
Pravidelnou konzumáciou kyslej kapusty sa dá predísť infarktu, depresívnym stavom, mŕtvici a mnohým iným civilizačným chorobám. Najmä diabetici by ju mali jesť čo najčastejšie. Kyslá kapusta podporuje metabolizmus železa, a tým aj tvorbu červených krviniek, má na bunky omladzujúci účinok a pomáha rovnako ako surová pri chudnutí.
Najcennejšou zložkou šťavy kyslej kapusty je kyselina mliečna.
1 dcl čerstvej šťavy z kapusty 3- až 4-krát denne sa môže využiť ako doplnok pri liečbe podráždeného alebo zapáleného hrubého čreva, bakteriálneho kvasenia, či pri nerovnováhe v celom tráviacom trakte. Spolu s vitamínmi skupiny B obnovujú poškodenú črevnú sliznicu. Šťava z kapusty lieči žalúdočné a dvanástnikové vredy. Kyselina mliečna pomáha tiež priamo pri trávení v žalúdku tým, že kompenzuje nedostatok tvorby kyseliny soľnej. Nepasterizovaná kyslá kapusta je bohatá na živé enzýmy pôsobiace rovnako ako enzýmy pankreasu, ktoré pomáhajú pri trávení. Preto denná konzumácia kyslej kapusty je veľmi účinná pomoc u tých, ktorí majú zníženú činnosť pankreasu, napríklad pri udržiavaní hladiny cukru u diabetikov. Je navyše veľmi účinná pri neutralizácii veľkého množstva tukov, preto sa často podáva aj pri zabíjačkových hostinách.
Šťava z kyslej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru. Obsahuje probiotické baktérie mliečneho kvasenia, ktoré zabraňujú množeniu škodlivých a hnilobných mikroorganizmov. Aktivuje tiež funkciu čriev a vylučovanie toxických látok. Podporuje i látkovú výmenu a má odvodňujúci účinok, čím umožňuje rýchle odstraňovanie odpadových látok z tela. Baktérie mliečneho kvasenia mimoriadne priaznivo vplývajú na činnosť žlčníka – znižuje tým hladinu cholesterolu v krvi. Pre zdravie konzumenta kapusty je nezanedbateľný aj jej vysoký obsah celulózovej vlákniny, ktorá zlepšuje priechodnosť čriev, podporuje pravidelné vyprázdňovanie, a tak zabraňuje zápche. Je veľmi osožná aj pri chronickej zápche a divertikulóze. Toto je len niekoľko príkladov. Existuje celý rad ďalších príčin, prečo pravidelne, najmä v zime, zaradiť moju favorizovanú potravinu do vašej diéty.
Pozor
Sterilizáciou, varením, dusením či pečením sa vzácne látky ničia, preto by sme mali jesť čo najviac kvasenej kapusty v surovom stave ako súčasť šalátov. Keďže obsahuje veľké množstvo vitamínu K, nevhodná je pre tých, ktorí trpia na zvýšenú zrážanlivosť krvi – na trombózu.
Kyslá kapusta významný zdroj živín?
Je bohatá najmä na betakarotén (provitamínA) a vitamín C. Obsahuje aj významné množstvo vitamínu B, E a K. Obsahuje mnoho minerálnych látok, najmä pre nás veľmi nedostatkový draslík, ale aj vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, ako aj stopové prvky, z ktorých najdôležitejšia je síra. Bohaté sú aj na fytochemikálie s protirakovinovými a antibiotickými účinkami, životodarné enzýmy, aminokyseliny obsahujúce síru a horčičný olej Kyslá kapusta obsahuje vyšší obsah vitamínu C ako čerstvá, ako dôsledok činnosti baktérií mliečneho kvasenia. Už 200g kyslej kapusty pokryje dennú potrebu vitamínu C. Obsahuje tiež kyselinu listovú – vitamín B9, ktorá zužitkovanie vitamínu C synergicky podporuje. Je bohatá na vitamín K. V 100g sa nachádza až dvojnásobok odporúčanej dennej dávky. Napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi. Pri kvasení vzniká i veľké množstvo cholínu (vitamín skupiny B), ktorý sa podieľa na látkovej výmene tukov, znižuje hladinu krvné- ho tuku.
Prevzaté z knihy Detoxikácia organizmu - kľúč k zdraviu
0800 105 707 
