Mentálne zdravie závisí podľa britských vedcov aj od výberu „správnych“ jedál.
Potvrdila to aj štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 200 dobrovoľníkov.
Až 88 percent z nich uviedlo, že pri úprave jedálneho lístka sa ich duševné zdravie výrazne zlepšilo:
• 26 percentám sa zlepšila nálada
• ďalších 26 percent účastníkov výskumu sa zbavilo úzkosti a návalov paniky
• 24 percent depresie
Vedci im pritom upravili príjem potravín, ktoré označili za „stresory“, na minimum.
Patria k nim: cukor, kofeín, čokoláda, jedlá z bielej múky, mliečne produkty, aditíva, nasýtené tuky.
Naopak v ich strave zvýšili podiel ovocia, zeleniny, rýb a čistej vody. Aj orechy, semiačka, vláknina a bielkoviny patria k tým zložkám jedálneho lístka, ktoré pozitívne vplývajú na našu myseľ. Okrem toho odporúčajú odborníci na zlepšenie duševnej pohody a výkonu pravidelný príjem potravy, ktorý sa za- čína raňajkami. Mnohí ľudia totiž prvé jedlo dňa vynechávajú a potom sa čudujú, že sú unavení a mrzutí.
Naštartujme deň raňajkami
Prečo sú raňajky pre nás tak potrebné? Veď ráno má organizmus dosť energie aj bez nich. Je oddýchnutý... neraz dostávam túto otázku. To je pravda, že po dobrom spánku sa človek cíti plný energie. Treba si uvedomiť, že počas noci bez potravy ľudský organizmus spotrebuje svoje zásoby glukózy ako zdroja energie, napríklad na produkciu tepla pre spánok, regeneráciu orgánov, syntézu hormónov, posilnenie imunitného systému a podobne. Mozog a svaly bez energie nemôžu fungovať. To je dôvod, prečo sa potrebujeme hneď ráno doplniť palivom predtým, ako začneme riešiť každodenné problémy. Jedine raňajkami obnovíme optimálnu hladinu cukru v krvi po 8 až 12 hodinách nočného pôstu. Prispievajú tiež k dodávaniu všetkých denných potrebných živín, ktoré je veľmi ťažké kompletne získať bez raňajok. Zdravé raňajky doplnia v tele zásoby glykogénu, ktorý dodáva okamžitú energiu svalom, vrátane srdcového. Raňajky môžu zvýšiť metabolizmus až o 10% a podnecujú ranné vyprázdňovanie. Zabraňujú rôznym tráviacim problémom. Totiž nie je dobré nechať pracovať žalúdok naprázdno. Časom si tak môžeme navodiť rôzne zdravotné problémy. Raňajky redukujú hlad v neskorších hodinách počas dňa, a tak ľahšie umožňujú vyhnúť sa prejedaniu. Pozitívne ovplyvňujú mieru zdravia. Odborníci konštatujú, že ľudia, ktorí pravidelne raňajkujú, majú „dobré“ až „vynikajúce“ zdravie. Najmä tí, ktorí deň naštartujú zelenými potravinami (chlorella, spirulina, zelený jačmeň) s veľkým pollitrovým pohárom vody.
Z hľadiska zabezpečenia výkonnosti mozgu a dobrej nálady uvádzam dôvody, prečo je užitočné konzumovať raňajky:
• Dodávajú energiu pre doobedňajšiu činnosť a pomáhajú zabrániť poklesu výkonnosti. Prívod živín a glukózy do mozgu zlepšuje koncentráciu, sústredenosť, produktivitu a zabezpečuje dobrú náladu. Dospelí bez raňajok sú menej psychicky a fyzicky výkonní na dlhšiu dobu počas dňa.
• Ak obchádzame raňajky, môžeme si navodiť zdravotné ťažkosti prejavujúce sa vo forme rôznych príznakov, ako sú: bolesti hlavy, triaška, slabosť a nedostatok koncentrácie. Je to následok nebezpečne nízkej hladiny cukru v krvi.
• Deti, ktoré raňajkujú, dosahujú v študijných testoch lepšie výsledky a majú menej problémov so správaním sa v škole. Na harvardskej univerzite pozorovali zlepšenie v matematike, zníženie hyperaktivity a zlepšenie psychosociálneho správania sa v porovnaní s deťmi, ktoré len zriedka jedli školské raňajky.
„Veľmi málo ľudí má odvahu byť šťastnými“. Sommery
Prečo je šťastie zdravé
Pocit šťastia – či ho už porovnávame s optimizmom, radosťou, pohodou, osobným úspechom alebo všetkým dokopy – ide ruka v ruke so zdravšími návykmi. Ľudia v dobrej nálade majú tendenciu jesť lepšie, častejšie cvičia a majú lepší spánok ako tí, ktorí nie sú šťastní. Mohlo by to byť sčasti preto, že pri zdravšom životnom štýle môžeme skôr dosiahnuť naše ciele, čo nás vedie k šťastiu. Avšak okrem týchto zdravých návykov výskum naznačil, že pozitívny mentálny stav má viac priamych účinkov na naše telo.
Pozitívne myšlienky a postoje podnecujú zmeny v našom tele, ktoré vedú k:
• Posilneniu imunitného systému
• Zvýšeniu pozitívnych emócií
• Zníženiu bolestí a chronických chorôb
• Oslobodeniu sa od stresu.
Štúdie potvrdzujú, že šťastie, optimizmus, spokojnosť a ďalšie pozitívne psychologické atribúty súvisia s nižším rizikom srdcových chorôb. Dokonca je vedecky dokázané, že šťastie môže vplývať na činnosť našich génov – zapnúť ich alebo vypnúť!
Tím výskumníkov na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA) ukázal, že ľudia s hlbokým pocitom šťastia a dobrého bytia mali nižšiu hladinu expresie zápalových génov a silnejšiu antivírusovú a protilátkovú odozvu.
Článok z knihy Ako mať zdravý mozog v každom veku.
0800 105 707 
