Dané poznatky sa následne transformujú do iných vedných odborov, čím výrazne ovplyvňujú ich celkové smerovanie. Medzi tieto poznatky patrí problematika neuroplasticity mozgu. Nové poznatky o neuroplasticite mozgu priniesli so sebou množstvo nových terapeutických metód využiteľných v rôznych vedných odboroch a u rôznych cieľových skupín.
Medzi dané metódy patrí neuroterapia realizovaná prostredníctvom EEG biofeedbacku. Daná terapia sa začala aplikovať v USA a postupne sa rozširuje do celého sveta. Ako prvou cieľovou skupinou, na ktorej bol EEG biofeedback aplikovaný, boli jednotlivci s epilepsiou, následne kozmonauti NASA, deti s ADD/ADHD a pod. Dôsledkom zistených pozitívnych zmien v mozgovej aktivite navodenej prostredníctvom EEG biofeedbacku sa pôsobnosť danej terapie rozšírila do iných oblastí a začala sa aplikovať pri rôznych diagnózach.
Základnou psychologickou, východiskovou tézou pre neuroterapiu realizovanú prostredníctvom EEG biofeedbacku je jedna z teórii učenia sa, a to operačné (inštrumentálne) podmieňovanie definované známym psychológom B. F. Skinnerom (1904 – 1990).
Procesom učenia sa zaoberalo množstvo odborníkov z rôznych oblastí. Neuroveda pred pár rokmi vysvetľovala proces učenia konkrétnymi teóriami vzniku krátkodobej a dlhodobej pamäti, analýzou biorytmov ako je spánok a bdenie a pod. V súčasnosti, kedy je neuroveda dennodenne obohacovaná novými informáciami o mozgu, sa prikláňa k novším mechanizmom učenia založeným na neurálnej či synaptickej plasticite mozgu.
EEG biofeedback
Za EEG biofeedback autor pokladá priamy proces operačného podmieňovania, v ktorom klient používa spätnú väzbu (feedback) špecifických EEG parametrov (frekvencie, dĺžky trvania, amplitúdy), s cieľom modifikovať biofyzické aelektrofyziologické operácie vlastného mozgu. EEG biofeedback je metóda založená na princípe sebaučenia (pomocou spomínaného operačného podmieňovania) a vychádza aThorndikeovho zákona efektu (teória posilnenia) – správania, ktoré vedie k odmene, k pozitívnej spätnej väzbe, sa bude opakovať s väčšou pravdepodobnosťou ako správanie, ktoré k odmene nevedie. S nadväznosťou na EEG biofeedback v jednoduchosti môžeme povedať, že keď mozog vyprodukuje aktivitu, ktorá je požadovaná a dostane za ňu odmenu, zažije úspech, bude sám od seba chcieť produkovať danú aktivitu, aby zažíval pocit úspechu, radosti a šťastia a následne po neustálom, dlhodobejšom pôsobení tejto vyvolanej aktivity dokáže prispôsobovať, meniť vlastné biofyzické a elektrofyziologické operácie.
EEG biofeedback funguje na princípe elektroencefalografu (EEG).
Rovnako ako EEG zaznamenáva prostredníctvom elektród umiestnených na povrchu hlavy elektrickú činnosť mozgu. Faber uvádza, že EEG vzniká súčinnosťou neurónov talamu a kortexu. Talamus má funkciu generátora rytmov. Hlavným zdrojom EEG je pravdepodobne elektrická aktivita synaptodendritických membrán v povrchných vrstvách kortexu. Normálna EEG aktivita je väčšinou rytmická a má tvar sínusoidy. Mozgové vlny sa označujú ako rytmy či frekvenčné pásma. Prejavujú sa v rozdielnych frekvenciách a amplitúdach. Vyvíjajú sa už od prenatálneho obdobia, a to od najpomalšej frekvencie s najvyššou amplitúdou postupne dozrievaním k rýchlejším frekvenciám s nižšími amplitúdami. V danej súvislosti si treba uvedomiť, čo považujeme za frekvenciu a čo za amplitúdu.
EEG biofeedback výsledky
Ako pri každom procese učenia, aj výsledky tréningu EEG biofeedback sú viditeľné postupom času, čo závisí od stupňa problému. U dospelých, ktorí netrpia žiadnymi vážnymi problémami, sa účinok často prejavuje už po prvých sedeniach, pri vážnejších diagnózach to môže byť po niekoľkých týždňoch či mesiacoch.
Autorka článku: Mgr. Monika Lőfflerová špeciálny pedagóg (Sloníček, o. z.)
0800 105 707 
