Keď som sa dozvedela termín uzávierky ďalšieho čísla nášho krásneho časopisu, premýšľala som, čo napísať do rubriky Vyskúšali sme. Dlho som premýšľala, ešte aj neskoro v noci môj mozog pracoval na plné obrátky. Priznám sa, váhala som. Vyskúšané mám kadečo, zároveň si však uvedomujem, že všetko by bolo zbytočné, ak by som podľahla sebaľútosti, obviňovaní okolia, preklínaniu okolností... „Sme produktom našich myšlienok,“ toto mám nalepené na stene tesne nad monitorom počítača.
Akokoľvek to vyznie, pochopila som to, o čom píšu knihy o celostnej medicíne, to, čo hovoria všetci lekári, zaoberajúci sa psychosomatickou príčinou chorôb, to, čo Vám povie málokto a tiež to, čo možno ani nechcete počuť. No ak čítate tento článok, ste pripravení. Možno nie Vaše telo, ale Vaša duša... Nechcem robiť články typu fast food. Preto som včera celý večer s mojím mentorom rozoberala, čo a ako napísať. Preto som namiesto spánku premýšľala. Preto som sa rozhodla pre akýsi medzičlánok. Niečo, čo je základom mnohých nasledujúcich terapií.
Niečo, čo Vám povie každý úspešný človek. Earl Nightingale vo svojej nahrávke hovorí, že úspešná je tá učiteľka v materskej škôlke, ktorá túžila stať sa učiteľkou v materskej škôlke vždy. A rovnako úspešná je žena v domácnosti, ktorá túžila byť ženou v domácnosti. Som úspešná a šťastná – tu a teraz. Naučila som sa prijímať okolnosti také aké sú. Naučila som sa prijímať seba, prestala som bojovať, nehľadám chyby... Uvedomujem si, že v istom smere mi moja príhoda niečo zobrala. No ďakujem nebesiam za všetko, čo viem. Nie vždy to tak bolo... V Biblii sa píše, že tí, ktorí majú, budú mať ešte viac, a tí, ktorí nemajú, budú mať ešte menej.
Pekne nespravodlivé, čo? Do chvíle, kým pochopíme, že reč je o vďačnosti. Človek v určitej fáze svojho života jednoducho isté veci pochopí. Alebo nepochopí. My obdarení máme výhodu – život nás priam katapultoval do výšin, kam sa bežný smrteľník driape roky, dakedy ich ani nedosiahne. Je iba a len na Vás pochopiť, že ako človek myslí, tak aj žije. Jednoducho sa to nedá obísť. Myslíte, že ak by som po príhode zatrpkla, odmietala príležitosti, ktoré sa mi naskytujú, sedím dnes pri počítači a píšem tieto riadky? Akosi tomu neverím.
Posledné dni sú pre mňa veľkou skúškou – dozvedela som sa pravdu o svojom stave, priamo z úst veľmi skúsených lekárov. Tieto exaktne zmýšľajúce bytosti pripustili, že príčinu zázraku, ktorý sa im deje pred očami, má aj iné korene, než sa dá exaktne objasniť. Keď im so žiariacimi očami vysvetľujem, že máme k dispozícii tak mocný nástroj akým je naša myseľ, vidím, ako sa nad tým zamýšľajú. A možnože pri nasledujúcej vizite to podsunú človeku, ktorý už-už podlieha práve sebaľútosti a ilúzii stratenej nádeje. Verte ale, že tam kde je život, je aj nádej... Človek, to nie je iba zhluk buniek. Sama podľa seba viem, ako naše vnútorné rozpoloženie ovplyvňuje zdravotný stav.
Dokonca som už o tom počula z úst nejedného lekára. Na to, aby ste boli schopní vstrebať informácie o ďalších možnostiach, ktoré tu budú opísané, je potrebné pochopiť tento základný fakt. Sľubujem, že sa Vám aj naďalej budem sna- žiť odovzdávať čo najviac. Absolvovala som nespočetné množstvo terapíí, ktoré sme s manželom dopodrobna preberali. Ale nebyť toho, ako myslím, môj progres ustane tam, kde bol ešte nedávno.
V pravú chvíľu sa objavil človek, ktorý ma z toho vytrhol. A dal možnosť, nielen mne, skvalitniť svoj život. Možno nikdy nebudem patriť k špičke krasokorčuliarov, ani nebudem na svojom snowboarde súperiť s najlepšími lyžiarmi o to, kto dosiahne väčšiu rýchlosť, ani moderovať rôzne spoločenské podujatia. A čo? Viem jesť, viem piť, viem sa obliecť, osprchovať, ísť na toaletu,... Čo myslíte, vie to skutočne každý?
Dagmar Sváteková
Február 2015
O týchto metódach Vám málokto povie. Ak vôbec. Na veľa vecí som spočiatku pozerala ako blázon. U lekárskej verejnosti vzbudzovali skôr zhrozenie. Na druhej strane, progresu sa tešil každý. Najmä ak nevidel za oponu.