Snoezelen

Snoezelen je využívaný v  mnohých zariadeniach ako sú špeciálne materské a  základné školy, integračné centrá, domovy sociálnych služieb, rehabilitačné centrá, denné stacionáre, hospice a  iné. S  metódou Snoezelen pracujú odborníci z rôznych profesií, najmä liečební a špeciálni pedagógovia, psychológovia a  psychoterapeuti, zdravotní rehabilitační pracovníci, fyzioterapeuti a vychovávatelia. 

História Snoezelenu
Historicky prvými, ktorí vytvorili (mikro)teóriu viaczmyslového prostredia boli americkí psychológovia Cleland a Clark. Títo referovali o  možnostiach podpory vývoja, zlepšenej komunikácie a  zmenách správania pomocou vybraných zmyslových podnetov. 

V Holandsku ďalej teóriu v 70. rokoch 20. storočia rozpracovali Ad Verheul a Jan Hulsegge, považovaní za  zakladateľov metódy Snoezelen. Spočiatku ju aplikovali ako voľnočasovú „spontánnu aktivitu” pre ťažko viacnásobne postihnutých. Pojem Snoezelen vznikol kombináciou dvoch holandských slov „snuffelen” (čuchať, skúmať) a „doezelen” (odpočívať, relaxovať). V  anglicky hovoriacich krajinách sa rozšíril pojem „multisensory environment”, teda multisenzorické, viaczmyslové prostredie. Pojmy sú považované za synonymá. 

Snoezelen začínal ako koncept relaxačných miestností poskytujúcich širokú škálu zmyslových skúseností, ktoré zvyšujú kvalitu života jednotlivca. Neskôr sa rozšíril do viacerých krajín a  aplikovať sa začal u  širšieho spektra klientov. V  súčasnosti sa Snoezelen vo veľkej miere využíva v  materských a  základných školách, integračných centrách, denných stacionároch, hospicoch, nemocniciach, rehabilitačných centrách, centrách pre duševné zdravie, či centrách pre krízovú a včasnú intervenciu. Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí a prostredníctvom svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby vyvoláva zmyslové pocity (sensations). Tieto prvky môžu pôsobiť na najrôznejšie oblasti vnímania uvoľňujúco, ale aj stimulujúco.


Táto cielene vytvorená ponuka zmyslových podnetov „riadi a usmerňuje stimuláciu, prebúdza pozornosť, navodzuje pocit pohody a uspokojenia, vyvoláva spomienky, vplýva na vzťahy, zbavuje strachu a evokuje pocit istoty a bezpečia” (www.isna.de). Podľa zamerania, cieľovej skupiny a  odbornej kvalifikácie sa rozlišujú rôzne druhy využitia metódy Snoezelen – ako forma terapie (terapeutický prístup), edukácie (pedagogickopodporný prístup) a  plnohodnotného využitia voľného času.

Ciele Snoezelenu
Ciele Snoezelenu sa stanovujú na  základe predchádzajúcej diagnostiky a  problémov konkrétneho klienta. Vo všeobecnosti cieľom nie je len uvoľnenie, pohoda a  spokojnosť, ale aj stimulácia zmyslového vnímania a  podporovanie rozvoja osobnosti klienta.

Podpora sa vzťahuje na  viaceré oblasti vývinu: vnímanie, emocionalitu, kognitívne procesy, komunikáciu alebo motoriku. Ďalšími cieľmi môže byť napríklad redukcia stresu a  stereotypného správania, zvýšenie spontaneity, motivácie, iniciatívy a  zlepšenie vzťahu medzi klientom a terapeutom/rodičom. V pedagogickej praxi môže Snoezelen slúžiť ako opatrenie zamerané na  podporu procesu výchovy a vzdelávania.

Princípy Snoezelenu
Individuálny prístup Hlavným princípom práce v  Snoezelen miestnostiach je individuálny prístup. Nikdy by sme nemali klientovi vnucovať naše pocity, ale brať do úvahy jeho potreby, individuálne schopnosti a predpoklady. Klientovi nemusia určité podnety vyhovovat – napríklad príliš silné zvuky alebo nevhodné osvetlenie. Pre vytvorenie správnej atmosféry sa musíme vcítiť do  jeho situácie, „pozerať sa jeho očami” a „počuť jeho ušami”, aby sme mohli vytvoriť príjemnú atmosféru, v ktorej sa bude cítiť dobre. Dosiahnuť to môžeme napríklad osvetlením (tlmené svetlo), správnym výberom hudby v  pozadí, stíšeným hlasom, eliminovaním rušivých vplyvov a  pohodlnými miestami na  sedenie alebo ležanie.

Možnosť voľby a výberu
Klient by sa mal podľa svojich možností rozhodnúť sám a  iniciatíva by mala vychádzať od neho. Sprievodca klienta rešpektuje a prispôsobuje sa jeho voľbe. Je potrebné tiež rešpektovať tempo klienta, kedy mu treba poskytnúť dostatok času, pretože intenzita vnímania a spracovania podnetov je u osôb s  postihnutím rozdielna. Zámerom je, aby klient zachytil a spracoval podnety a vytvoril si nový zážitok svojim vlastným tempom a  spôsobom. Preto by v  Snoezelen miestnostiach nemal byť prítomný chvat alebo náhlenie. Dôraz sa kladie tiež na vzťah medzi klientom a terapeutom, ktorý má byť založený na vzájomnej dôvere.


Nedirektívny prístup
Ďalším princípom je nedirektívny prístup, ktorý „otcovia Snoezelenu“ charakterizovali ako „nič sa nemusí, všetko je dovolené” (Verheul, Hulsegge). Dobrovoľnosť a  sloboda bez nátlaku sa vzťahuje najmä na  slobodu pohybu a  správania sa v  miestnosti, kedy sa klient môže voľne pohybovať, skúmať prostredie a nechať podnety na seba pôsobiť. Sprievodca by sa mal prispôsobiť jeho predstavám, mal by mu dovoliť viac ako obyčajne. Z  pedagogického hľadiska môže pedagóg klienta viesť a  premyslieť si priebeh pobytu v Snoezelene. Táto možnosť neprotirečí pôvodnému zámeru a princípu slobodnej voľby, lebo veľa detí a adolescentov má problém zotrvať v koncentrácii dlhší čas bez usmernenia (Mertens, 2003).



Správna časová dĺžka
Vo všeobecnosti by dĺžka jedného pobytu mala trvať približne 30 – 45 min, závisí však od konkrétnych potrieb klienta. Individuálne pobyty nemusia trvať dlho, klienti benefitujú z ich pravidelnosti. Skupinové pobyty, pri ktorých je potrebný čas na skupinovú dynamiku, môžu trvať aj 45 až 60 minút. Dôležité je, aby tak, ako vznikla pokojná atmosféra, sa aj postupne pozvoľna ukončila. Pobyt v Snoezelen miestnosti by nemal byť náhle prerušený a ukončený. Ideálny pobyt, ak to okolnosti dovolia, môže byť s otvoreným koncom a nelimitovaným časom, kedy dĺžka závisí od reakcií klienta. Ak klesá nadšenie z  aktivít, záujem, naznačuje to určité signály na  ukončenie. Prejavy môžu byť rôzne a signály by sme mali vedieť správne identifikovať a interpretovať. Dôležité je opakovanie, keďže klienti potrebujú omnoho viacej času na  vnímanie a  spracovanie podnetov. Je ťažké stanoviť ako často, ako dlho a akým spôsobom. Tu sú opäť významnými indikátormi najmä reakcie klienta. Podľa zamerania, cieľovej skupiny a  odbornej kvalifikácie sa rozlišujú rôzne druhy využitia Snoezelen – ako forma terapie (terapeutický prístup), edukácie (pedagogicko- -podporný prístup) a využitia voľného času.
Krista Mertens rozlišuje až štyri aplikačné okruhy, kedy Snoezelen ako terapiu uvádza v rámci dvoch okruhov. Charakterizujme si nasledovné rozdelenie a jednotlivé ciele, na ktoré je zameraný ten ktorý prístup, i  keď vzhľadom na  klienta a  ponúkanú pomoc je niekedy veľmi ťažké rozčleniť terapeutické a  podporné zámery, lebo sa vzájomne prelínajú.


1. Snoezelen ako terapia v  užšom slova zmysle, je zaradená podľa neurofyziologického základu do  psychomotorickej terapie, kedy je riadená lekárom alebo Snoezelen terapeutom. Je integrovaná aj v terapeutickom koncepte ergoterapie a  fyzioterapie, najmä v  metódach senzorickej integrácie a mototerapie. Keďže vo svete ešte stále prebiehajú výskumné štúdie o  účinkoch Snoezelen, nie je predpisovaná ako terapia v  užšom slova zmysle. Snoezelen poukazuje na  pozitívne výsledky, ako sú rozvoj zmyslového vnímania, zlepšenie schopnosti relaxácie a  uvoľnenia sa, rozvoj poznávania, emocionality, komunikácie, kreativity, zníženie agresívneho a  autoagresívneho správania, redukcia stresu a  stereotypného správania, zvýšenie spontaneity a zlepšenie vzťahu medzi klientom a terapeutom.


2. Snoezelen ako terapeuticky orientovaný prístup sa tiež vykonáva prostredníctvom špeciálneho odborníka (pedagóg s  doplnkovou kvalifikáciou pre Snoezelen). Pokiaľ budeme túto metódu využívať ako terapeutický prístup, je nutné odborné zá- zemie terapeutov. Existovať musí plánovaný a  cielený postup založený na  komplexnej diagnostike klienta, a  samozrejme spätná väzba, evaluácia a efektivita. Diagnostiku zameriavame na  hlavné oblasti, ako osobná anamnéza klienta, vývin postihnutia, dôležité informácie týkajúce sa všetkých zmyslových systémov, pohybových schopností, intelektuálneho vývinu, komunikácie, interakcie, príjemných a  nepríjemných podnetov, možnosti motivácie a  podpory. Hodnotenie sa dopĺňa pozorovaním a  dotazníkmi. Diagnostika je veľmi dôležitým a  rozhodujúcim predpokladom k stanoveniu cieľa a terapeutických opatrení. Sú do nej zapojení aj odborníci z iných oblastí a rovnako je nevyhnutná aj spolupráca s rodinou. Z dôvodu odlišnosti jednotlivých klientov je využitie Snoezelen ako terapeutického prístupu veľmi individuálne, jej ciele a techniky závisia od cieľov terapie a možností klientov. Slúži ako opatrenie na prekonávanie, poprí- pade kompenzáciu porúch a  na  podporu osobnosti a kompetencií klienta. Snoezelen sa môže uskutočňovať v kombinácii s inými terapeutickými metódami, ako je Vogelova metóda prenatálnych miestností, muzikoterapia, ergoterapia, psychomotorická terapia, terapia senzorickej integrácie, arteterapia, dramatoterapia, terapia hrou, a iné.


3. Snoezelen ako pedagogicko-podporný prístup alebo podporná edukačná metóda, ktorá je zameraná na  podporu výchovno-vzdelávacieho procesu na  školách. Pedagóg alebo vychovávateľ aplikuje Snoezelen v rámci tohto smeru, s prihliadnutím na špecifiká jednotlivca, s nasledovnými cieľmi:
- podpora kognitívnych procesov,
- všeobecná aktivácia na podporu procesov učenia,
- rozšírenie poznávania a skúseností o okolitom svete,
- podpora vnímania a intenzívne prijímanie podnetov,
- zlepšenie koncentrácie,
- podpora sebarealizácie,
- socializácia a  integrácia do  sociálnych štruktúr,
- uvoľnenie.
 

Niektoré z  cieľov sú želateľné aj pri terapeuticky orientovanom prístupe, ale tu je v  popredí najmä pedagogická podpora. Z pedagogického aspektu predstavuje Snoezelen pre jednotlivca neobyčajnú slobodu pri výbere činností. Pedagóg môže dieťa viesť a premyslieť si priebeh jednotky v Snoezelene. Táto možnosť neprotirečí pôvodnému zámeru a princípu slobodnej voľby. Naopak, veľa detí a mládeže má problém zotrvať v  koncentrácii dlhší čas bez usmerňovania (Mertens, 2003). U  jedincov so špeciálnymi potrebami je hlavným cieľom celkové uvoľnenie, lebo sú často vystavení značnému napätiu a stresu. Obzvlášť v zariadeniach s celodenným alebo celoročným pobytom, kde je obmedzený priestor a stále rovnaké prostredie, ktoré môže tento stres vytvárať. Snoezelen miestnosť je na  školách využívaná ako úplne iné prostredie na  rozdiel od  prostredia typicky školského. Cieľom je umožniť žiakom zažiť nové situácie, vybudovať si nové väzby, vzájomne sa viac poznávať, rozvíjať a stimulovať zmysly, nájsť miesto pre riešenie vzájomných problémov, alebo len zmeniť priestor školskej triedy. 

4. Snoezelen ako voľnočasová aktivita
Posledným spôsobom je využitie Snoezelen ako ponuku voľného času a uvoľnenia. Za istých predpokladov môže byť ponukou pre každého, vo všetkých vekových kategóriách. Pokiaľ ponúkame Snoezelen ako voľnočasovú aktivitu, tak ponúkame nové zážitky, fyzické i  psychické upokojenie, zotavenie, harmonizáciu, načerpanie síl a výber príjemných aktivít. Dá sa aplikovať bez priameho vopred plánovaného terapeutického alebo pedagogického zámeru. Najdôležitejšou zásadou je však sloboda voľby, voľnosť a dostatok času. Sprievodca dáva impulz, predstavuje jednotlivé zariadenia, pozoruje a prípadne v nebezpečnej situácii zasahuje. Klienta motivuje prostredie samotné, predmety, materiály, technika a  pomôcky, ktoré vedú k  aktivácii a  stimulácii. Podľa možností si klient môže sám vybrať, zvoliť si napr. zvukovú kulisu, a  tým si vytvoriť individuálnu príjemnú atmosféru.
Čerpané z http://snoezelen.sk/

Júl - august