A najmä - bolo ochotné sa zhostiť prípadu, ktorého koniec bol viac než neistý. A tak som svoje modré očká opäť otvorila vo fakultnej nemocnici v Trenčíne. Mimochodom, narodili sa tu obe moje deti. Takže hyperbarickej oxygenoterapii vďačím za život. A v mojom okolí pravdepodobne nie som jediná. Poďme ďalej. V Trenčíne som si expozície zopakovala ešte aj o rok, potom som mala niečo dôležitejšie na práci. A až koncom roku 2018 mi hyperbarická oxygenoterapia opätovne vstúpila do života. V málinko inej forme, ale predsa.
V čom bol rozdiel?
V tom, že teraz som sa do komory vozila autom sama. V tom, že častokrát som v bavlnených pančuchách a rifľovej sukni išla už z domu. V tom, že som hodinu a pol neležala na chrbte a nenudila sa. Totiž, prvá komora bola jednomiestna, celá natlačená kyslíkom. A teraz to bola komora, v ktorej som bola nútená dýchať cez masku. A pri „ponáraní“ som sa rozprávala so svojimi spolupacientmi, či zdravotníckym personálom. S maskou na tvári som vyšívala, čítala knihu alebo si len tak užívala luxus ničnerobenia a sústredenia sa na vlastný dych. Celkom logicky som tridsať posledných expozícií absolvovala na pracovisku v Moste pri Bratislave, lebo z Bratislavy do Trenčína to mám predsa len ďaleko. Aj tak som prvý týždeň doma po večeroch plakala, že ja tam chodiť nebudem, že na to nemám čas...
Cesta mi trvala v priemere sedemnásť minút. Na moje veľké prekvapenie, iba málo ľudí (a aj lekárov - špecialistov) vie o účinkoch liečby kyslíkom v kyslíkovej komore. Pritom táto metóda liečby je vo svete využívaná už viac ako päťdesiat rokov. Indikácie liečby siahajú od neurologických, cez kožné, cievne, cukrovku, úrazovú a plastickú chirurgiu, ORL až po iné dôvody, akými je napríklad urýchlenie rehabilitácie po operácii, či náročnom športovom výkone alebo tiež anti-aging. Najlepšie je komunikovať svoj problém priamo s lekármi z vybraného pracoviska hyperbarickej komory, pretože som počula o mnohých prípadoch (a ja sama som to zažila), kedy lekár, ktorý pacienta liečil, o takejto možnosti nevedel alebo letmo o nej začul a usúdil, že je to nezmysel, ktorý stojí kopec peňazí. No nie je to tak. Týmto sa nechcem nikoho dotknúť, len chcem upozorniť na tento smutný fakt.
Pred zhruba dvoma rokmi mi známa požičala domáci kyslíkový koncentrátor (alebo tiež zvaný generátor). Už som jej ho nevrátila. Kúpila som si ho od nej, pretože som na vlastnej koži pocítila účinky. A oproti hyperbarickej komore je to ako kaluž oproti moru. Prepáčte, ale iné prirovnanie ma nenapadá. Nedokážem do týchto riadkov vtesnať to, čo mi liečba kyslíkom dala. V prvom rade mi dala život, to je bez debaty. Bez nej by som tu nesedela a nepísala. A v druhom rade mi dala množstvo poznaní, o niektorých z nich sa môžete dočítať na stránke OZ Burko (https:// burko.sk/category/dagmar-svatekova/). Nebolo mojim cieľom písať o indikáciách a vhodnosti liečby v hyperbarickej komore. Mojim cieľom bolo povedať vám o tejto možnosti a podeliť sa s vami o moje skúsenosti, aj keď len prostredníctvom odkazu na web stránku. Kto chce, vygúgli si o hyperbarickej oxygenoterapii tak veľa, ako možno neviem ani ja. Viem ale, že som Kyslíková kráľovná. A tento titul mi už nik nevezme.
Dagmar Sváteková
Pekné meno som si dala, však?
Možno je to aj preto, že môj nový život sa začal práve v kyslíkovej komore. Tie začiatky si nepamätám, pretože som bola v kóme a na Slovensku bolo len jediné pracovisko, ktoré prichádzalo do úvahy.