Hipoterapia inak

Ako každý vie, hipoterapia je priama alebo nepriama liečba za pomoci koňa. Priamo pôsobí najmä na fyzickú a psychickú stránku jazdca. No má aj veľmi pozitívny sociálny účinok. Je jedným z komunikačných mostov pre handicapované deti a dospelých, pretože sa vďaka práci s koňom učia reagovať na vonkajšie podnety, odpovedať, zadávať pokyny, rozhodovať, byť pozorný, citlivý, vnímavý, dôsledný, vyjadrovať vlastné želania, ovplyvňovať vonkajší svet, viac si veriť. Vo väčšine prípadov spôsobuje radosť a následné zlepšenie nálady.

Delí sa na tri základné skupiny - hiporehabilitácia, pedagogicko-psychologické jazdenie a športové jazdenie postihnutých. Princípom hiporehabilitácie je podobnosť mechanizmu chôdze koňa a človeka. Pohyb koňa simuluje krok aj deťom, ktoré nedokážu chodiť. Tým im pomáha, okrem prekrvovania a  podpory svalového tonusu, aj so zlepšením dýchania a peristaltiky. Dochádza k pohybovej interakcii a harmonizácii so živou bytosťou. Pedagogicko-psychologické jazdenie je pedagogické, psychologické, rehabilitačné a sociálne pôsobenie prostredníctvom aktivít s koňom na vývin, zdravotný stav a správanie detí s rôznymi psychickými alebo fyzickými poruchami.

V PPJ sa okrem jazdy na koni využíva aj práca zo zeme, rôzne hry, prechádzky v prírode. Športové jazdenie postihnutých je vyústením vyššie spomínaných aktivít, kde je dieťa či dospelý schopný samostatne jazdiť, a tým si neustále zlepšuje fyzickú kondíciu, psychickú pohodu, zvyšuje sa kvalita jeho života zaradením sa do spoločnosti, získaním pocitu obdivu a cieľa v živote.

Hipoterapia teda nemusí byť „len“ posadenie pacienta na koňa a  jeho následné vodenie s prípadnými cvikmi. Tento štýl je samozrejme najvhodnejší pri zameraní na spomínanú hiporehabilitáciu – pacient s  prevažujúcim fyzickým postihnutím.

Podľa nás je však hipoterapia aj súbor všetkých aktivít spojených s koňom a jeho potrebami mimo jazdy, ktoré sa volia a striedajú podľa možností pacienta. Patrí sem teda aj manipulácia s koníkom - jeho vodenie, správne čistenie, komunikácia zo zeme, všímanie si a rozoznávanie jeho reči tela, signálov a následné učenie sa na ne reagovať. Už pri všetkých týchto aktivitách môže dôjsť k veľkému prínosu pre pacienta, najmä u pacienta s mentálnymi poruchami. Pri vodení koníka sa musí pacient za pomoci hipoterapeuta učiť jeho správnosti, vďaka čomu pracuje so svojou pozornosťou, reakciami. Nie je vodenie ako vodenie. Aby bolo bezpečné, musí kôň byť naň správne naučený. Pri čistení koňa sa precvičujú ruky, pacient sa učí všímať si reakcie koňa. Všetky tieto aktivity a následné jazdenie vo vhodnej forme prispievajú k vyššie uvedeným reakciám a  skúsenostiam. Zlepšovanie komunikácie a  jazdy medzi koňom a pacientom/ človekom je často krát veľkou motiváciou pri napredovaní. Aktivity s koňmi, teda okrem zlepšovania fyzickej stránky, podporujú sebavedomie, pomáhajú posilniť schopnosť a odhodlanosť lepšie zvládať a ovplyvňovať svoju životnú situáciu. Častokrát sa stretávame s ich priaznivým pôsobením aj u ľudí mimo hipoterapie. Utiahnutejším ľuďom pomáhajú stať sa správne dominantnejšími, a naopak upokojujú ľudí príliš zbrklých. Nesmierne dôležitým aspektom pri hipoterapii je pripravenosť, psychická a fyzická pohoda koňa. Kone využívané na hipoterapiu by nikdy nemali byť používané len na ňu, pretože jednostranná záťaž týmto náročnejším spôsobom nie je vhodná.

Na udržanie a zlepšovanie schopností koní čo najjemnejšie vnímať podnety je potrebné ich aktivity kombinovať s klasickým jazdením či už v prírode alebo so skúseným jazdcom. Veľmi dôležitá je zmysluplná práca aj komunikáciou zo zeme, vďaka ktorej sa u  nich podporuje pozornosť na ľudí, dodržiavanie osobného priestoru pre bezpečnosť a jemná vnímavosť . Musia vedieť znášať prípadný hluk, definovať nejasné signály, citlivejšie vnímať utiahnutejších klientov, a naopak dokázať rozlišovať a ignorovať nechcené signály. Na komplexnú prácu s koňmi, či už zo zeme alebo sedla, sa nám osvedčila metóda True Natural Horsemanship, ktorá vyššie uvedené potreby podporuje a učí komunikovať a pracovať s koňom tak, ako je to pre neho čo najzrozumiteľnejšie a najprirodzenejšie.

Na naozaj dobrého hipoterapeutického koníka nestačí len prístup a výcvik, ale koník musí mať na to dar, vedieť pomáhať a rozlišovať, byť ústretový a priateľský. Po fyzickej stránke sa kone zaťažujú viac pri hiporehabilitácii, najmä ak pacient tlačí viac na jednej strane. Napríklad 60kg nevyvážený jazdec je pre koňa náročnejšia práca ako 90 kilový zdravý. Je to niečo podobné ako ťažší batoh pre nás, ktorý má rozdielne nastavené ramienka. Vhodným opatrením pre zachovanie pohody koní je v tomto prípade fyzioterapia pre kone, či už vo forme správneho cvičenia alebo konkrétnych metód (Dornova metóda na napravenie, Bowenova metóda, akupunktúra na uvoľnenie a pod).

Jedným z našich najpravidelnejších a najšikovnejších jazdcov je Miloš Bahúl (Aspergerov syndróm). S hipoterapiou u nás začal pred dvoma rokmi. Začínali sme veľmi opatrne a po troške, aby sme niečo nepokazili a neunáhlili – zoznamovaním sa s koníkom zo zeme, kontaktom, ošetrovaním, získavaním si vzájomnej dôvery, spoznávaním sa navzájom. Po získaní dôvery u koňa aj u terapeuta sme začali s kratšími jazdami - kvôli slabšej fyzickej zdatnosti jazdca. Jazdy boli zamerané na to, aby si Miňo zvykol na pohyb koňa, jeho reakcie. Postupne sme do nich zapájali rozcvičovanie tela a  začali so stabilizáciou sedu v  kroku v  rôznych situáciách (bez držania, v otočkách, prudších zastaveniach, pri bočnom chode koňa a pod.). Postupom času sa zlepšovala aj Miňova kondícia. Mohli sme si dovoliť aj dlhšie jazdy so začiatkom výučby klusu. Kombinácia jázd a aj práce Miňa s koníkmi zo zeme nás doviedla k úspešnému samostatnému „kerovaniu“ koňa zo zeme aj zo sedla a  klusaniu bez držania na lonži. Aktuálne pracujeme na zlepšovaní kondície, spevňovaní svalov a samostatnom klusaní. Popri tom všetkom je súčasťou väčšiny terapií aj spoločná príprava koňa na jazdu (česanie, sedlanie). Miňovi sa viditeľne zlepšuje nielen kondícia, ale aj sila v nohách, spevňuje sa chrbát a stimuluje kardio-systém. Všestranná práca s  koňom ho naučila byť ešte vnímavejším ako bol, prispôsobovať sa rôznym zmenám a zvládať nové činnosti v rančovom prostredí (napr. aj kŕmenie, dávanie sena a pod.). Miňo býva v dedine vzdialenej od nás päť kilometrov.

Jedným z našich pestrých zážitkov bola aj hipoterapia v  nezvyčajnej forme - Miňa zaniesol kôň až domov. Vytvorila zmenu v podobe „neodchodu“ od nás na aute, dlhej jazdy s  prestávkou a  po prvý krát aj s ďalšou jazdkyňou z ranča. Postupne sa snažíme striedavo zapájať do hipoterapií aj ostatných členov ranču, či už len ich prítomnosťou alebo aj spoločnými aktivitami (jazda, Miňove prednášky pre nás).
Miňo je totiž tvorcom úžasných prezentácií, ktoré svojím intelektom povýšil na úroveň prednášok. Jeho spracovanie rôznych tém (Staroveký Egypt, Vynálezcova, Vesmír, Druhá svetová vojna a pod.) je neuveriteľné. Ešte pozoruhodnejší je fakt, že celý sprievodný text rozpráva bez akejkoľvek pomôcky, len zo svojej hlavy. Jeho šikovnosť a  aktivity môžu byť obrovskou inšpiráciou pre všetky deti, mládež a dospelých, ktorí sa zúčastnia jeho prezentácií.

Mgr. Lenka Búciová