Ergoterapia a liečebná výchova sebestačnosti na Slovensku

Ergoterapia a liečebná výchova sebestačnosti na Slovensku
„Cieľom ergoterapie je podporiť zdravie a celkový pocit pohody jedinca prostredníctvom zmysluplného zamestnania. Ergoterapia je liečba osôb s telesným a duševným ochorením alebo disabilitou, pri ktorej sa používajú špecificky zvolené činnosti s  cieľom umožniť osobám dosiahnutie maximálnej funkčnej úrovne a nezávislosti vo všetkých aspektoch života“ (Veľká Rada ergoterapeutov európskych krajín, 2000). 
Ergoterapia a liečebná výchova sebestačnosti (LVS) sú na Slovensku etablované necelé tri desaťročia. Vykonávajú sa v Národnom rehabilitačnom centre NRC Kováčová, kde som pracovala 29 rokov. Ergoterapia a  LVS sú neoddeliteľnou súčasťou komplexnej rehabilitačnej starostlivosti.
Indikovaná je u všetkých pacientov, ordinovaná lekárom, vykonáva sa pod odborným vedením ergoterapeutov, fyzioterapeutov a inštruktorov.
Názov ergoterapia pochádza z gréckych slov ergon (práca) a terapia (liečenie), zhoduje sa s pojmom liečba prácou (Pfeiffer, 1990). Zmyslom je funkčná úprava poruchy, ako je udržanie alebo zväčšenie rozsahu pohybu a svalovej sily. Keďže človek je biopsychosociálny jedinec, ergoterapia sa zameriava na liečbu všetkých zložiek ľudskej osobnosti. Rozvíjanie nejakej záľuby, schopnosť a ochota spolupracovať sú veľmi dôležitou súčasťou liečby. Pacientovi je vysvetlený cieľ, význam, účelnosť, užitočnosť a výber možností, ktoré sa vykonávajú v jednotlivých dielňach za liečebným účelom. Práca bez účelu nemá liečebný efekt, preto sa zhotovujú výrobky zmysluplné, spôsobujúce pacientovi radosť zo zvládnutia pracovného postupu až k  finálnemu výrobku, ktorý dokáže vykonať samostatne alebo s minimálnou pomocou. Pacient je hrdý na to, čo dokázal. Pri aplikácii ergoterapie je potrebné brať do úvahy vek pacienta, intelekt, handicap, bolesť, ktorú môže pocítiť pri námahe. Ergoterapeuti kladú dôraz na liečebný aspekt, výrobok je iba druhotný produkt práce. Predpokladom k úspechu je potrebné, aby pacient rozumel, bol motivovaný k činnosti a chápal liečebný zámer svojej práce. Činnosti sú rôznorodé, pracuje sa s rôznym materiálom, ako napr. textil, papier, vlna, koža, hlina, drevo, prútie, plech, slama, atď. Postupuje sa od  jednoduchších výrobkov po zložitejšie. V jednotlivých dielňach sa menia pracovné pozície: stoj, sed na mechanickom vozíku, sed na kľakačke, na stoličke. Pacient má možnosť vertikalizovať sa na elektrických vertikalizačných stoloch a vertikalizačnom stojane. Pacienti zdokonaľujú svoje zručnosti podľa druhu postihnutia a záujmu. Činnosti ich ďalej stimulujú a motivujú, aby pokračovali v získanej zručnosti a v naučených technikách aj v domácom prostredí. Práca medzi postihnutými a s odbornými pracovníkmi pomáha začleneniu do kolektívu.

V krajčírskej dielni sa vykonávajú všetky druhy ručných prác. Cielená terapia je zameraná na zdokonaľovanie úchopových schopností a jemnej motoriky pri výšivkárskej a čipkárskej tvorbe, paličkovaní, textilnej aplikácii, vyväzovanej batike, zhotovovaní textilných hračiek a predmetov dennej potreby. Dolné končatiny sa precvičujú pri šití na šľapacom šijacom stroji, zhotovujú sa ruksaky, tašky alebo vankúše.

V keramickej dielni prebieha modelovanie s hlinou a plastelínou, ktoré je cenné pre mnohotvárnosť pohybov zápästia ruky, prstov a  výhodou je stimulujúci styk s  materiálom. „Hnietenie a vaľkanie hliny zlepšuje aferentáciu z povrchu dlane“ (Malý a kol., 1999). Dolné končatiny sa precvičujú pri točení na mechanickom a elektrickom hrnčiarskom kruhu.

V grafickej dielni sa využívajú zaujímavé grafické techniky, zhotovujú koláže, skladajú origamy, mozaikové obrázky lepením papiera alebo rôznych korenín. Z novinového papiera sa zhotovujú dekoratívne predmety. Cielená terapia je zameraná na úchopové aktivity a jemnú motoriku. Na  zvládnutie činnosti sa používajú kompenzačné pomôcky, ktoré fixujú pero, štetec i ceruzku. Činnosť je spestrená maľbou na sklo, servítkovou technikou – decoupage.

V tkáčskej dielni sa cielene lieči tkaním na  krosnách, činnosť zlepšuje rozsah pohyblivosti horných a dolných končatín. Horizontálne a vertikálne tkanie na rámoch slúži na  koordináciu rúk, trénuje sa koordinácia a jemná motorika.

V kožiarskej dielni je činnosť zameraná na jemnú motoriku a  posilňovanie úchopu ruky. Z  kože sa ručne zhotovujú kľúčenky, náramky, púzdra na  okuliare, peňaženky, malé šperky, loptičky, obrázky.

Cielená terapia v počítačovej dielni sa sústreďuje na  horné končatiny, vykonáva sa nácvik písania s použitím kompenzačných pomôcok do špeciálnych zošitov s predtlačenými písmenami i slovami a nácvik písania na  tabuľu. Pacienti sa učia ovládať počítač, písanie na klávesnici. Nacvičujú koordináciu horných končatín a zraku. Antigravitačný záves pre horné končatiny pomáha odľahčovať ruky pri nacvičovaní písania a pri cvičení.

Zámočnícka a kováčska dielňa - cielená terapia je náročná, je zameraná na  činnosti s kovom, plechom, drôtom. Z plechu tepaním sa zhotovujú dekoratívne predmety, ozdoby, misky. Z nastrihaného plechu sa zhotovujú spony do vlasov a spony na opasok, prívesky na kľúče.

Práca s drevom a prútím v stolárskej dielni poskytuje veľké množstvo činností precvičujúcich predovšetkým horné končatiny a  trup. Dolné končatiny sa posilňujú počas stoja za pracovným stolom pri zhotovovaní malých dekoratívnych predmetov ako sú varešky, lyžice, hračky, drevorezba. Úlohou kvalifikovaných pracovníkov LVS - fyzioterapeutov a  ergoterapeutov - je, aby bol pacient sebestačný, učil sa sebaobslužným úkonom, aby bol čo najmenej závislý od rodinných príslušníkov a iných osôb v bežnom živote. Na LVS sa trénuje mobilita: rôzne presuny, napr. z mechanického vozíka na lôžko, do vane, na  sprchovaciu stoličku, na WC a späť s použitím kompenzačnej pomôcky. Nacvičuje sa manipulácia s vozíkom - jeho ovládanie v interiéri a exteriéri. Dôležitý je nácvik motoriky a úchopových činností s využitím špeciálnych postupov a techník, aby postihnutý zvládol sebasýtenie. Pri výuke sebestačnosti majú pacienti možnosť si prakticky vyskúšať pomôcky, ktoré uľahčujú dennodenné fungovanie v domácom prostredí. Nácvik týchto činností je veľmi náročný, ale kvalifikovaní pracovníci na LVS pristupujú k pacientovi individuálne a motivujú ho k postupnému zvládnutiu všetkých úkonov. Cieľom LVS je nacvičiť si denné sebaobslužné úkony v logickej postupnosti, napríklad príprava stravy, nácvik sebasýtenia, presuny, obliekanie, vyzliekanie, ale aj nácvik správneho nasadenia protézy. Výcvik na LVS podporuje proces osamostatnenia postihnutého, pripravuje ho na  zmenu kvality života, hoci aj na  mechanickom alebo elektrickom vozíku. Pacient je motivovaný, aby sa zaradil do športového diania pod odborným vedením. Pracovníci LVS poskytujú poradenstvo pri výbere a  doporučení kompenzačných pomôcok a vozíkov, aby zodpovedali potrebám a postihu pacienta.

• Malý, M. a kol., Poranenie miechy a rehabilitácia, Bonus Real s.r.o. Bratislava, 1999, S. 451
• Pfeiffer, J., Ergoterapia II., Osveta, Martin, 1990, S. 9
• Veľká Rada ergoterapeutov európskych krajín, 2000

Erika Ďurisová, ergoterapeut špecialista
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk