Ja som tam mala možnosť absolvovať rehabilitačný pobyt už štyrikrát, vždy za iných okolností. Prvýkrát v roku 2015 ešte so svojou kompletnou rodinkou. So svojou (teraz už nebohou) maminkou, ktorá mi počas cvičenia bola najväčšou oporou, so svojím nevlastným otcom, ktorý ako vyštudovaný fyzioterapeut mal možnosť nahliadnuť do zákulisia a priebehu jednotlivých procedúr a so svojou malou sestričkou, ktorá toto celé prežívala ako príjemnú dovolenku a super zábavu. Pre mňa to veru žiadna dovolenka nebola. Počas môjho druhého pobytu ma sprevádzala moja osobná asistentka, no a posledné dva krát dva týždne sa ku mojím asistentom pridal aj môj manžel. Uvedomujeme si, že sa sem budeme musieť vracať pravidelne, ani môj manžel, ani ja to ale neberieme ako nutné zlo, ale ako príjemnú zmenu prostredia, kde sa spojí to príjemné s užitočným.
Odporúčam ísť aj s osobným asistentom, ale aj s rodinným príslušníkom. Takto je to lepšie po psychickej stránke lepšie. Kufre si balíme vždy s dobrou náladou, tešíme sa na luxus a pohodlie tamojšieho hotela. Po príchode si ako prvé doprajeme chutný, romantický nedeľný obed vo dvojici.
V pondelok ráno to už ide do tuhého. Príde za nami Adeli - asistentka, ktorá nás v sprievode ďalších terapeutov odprevadí na vstupnú lekársku prehliadku.
Následne dostávame do ruky rozpis procedúr a hurá, dva týždne tvrdej driny sa môžu začať. Môj najobľúbenejší Adeli - Team je skupina Tibora.
V duchu ho volám kat Tibor. Ale je naozaj vtipný kat. Milý chlapík, len o rok starší odo mňa. Veľmi som si ho obľúbila. Pri lámaní mojich kostí a naťahovaní poskracovaných svalov sa vieme aj schuti zasmiať. A viete o tom, že som sa zapísala do histórie Adeli Medical Center? Počas procedúry Spider si totiž môj žalúdok povedal dosť a vyvrátila som celý jeho obsah rovno na terapeuta Michala. Kto by to bol povedal, že neznášam lietanie? Po mojom odchode sa musela celá miestnosť vymaľovať. No čo už! Ale naučila som sa otvoriť si kohútik na umývadle a piť cez slamku. V mojom prípade je to veľký pokrok.
Adeli dá riadne zabrať aj čo sa týka psychiky. Musím priznať, že môj manžel Daniel to znáša veľmi ťažko. Nie raz mi vraví: „Stačí povedať, okamžite sadáme do auta a ideme domov!“
Stalo sa, že večer začal baliť kufre, keď videl, aká som unavená a vyčerpaná. Chudák ešte nepochopil, že za zdravie sa trpí. Našťastie sa mi ho zatiaľ vždy podarilo zastaviť a zostali sme sedieť na zadku. Ako sa na to spätne pozeráme, obaja uznávame, že Adeli je mega! Po každom jednom pobyte si všimneme niečo nové, malé či väčšie pokroky. Tešíme sa, že sa môj celkový zdravotný stav zlepšuje a tým je náš život krajší a kvalitnejší.
S. S. Stewart, foto: archív S. S. Stewart
0800 105 707 
