TÚŽOBNÍK BRESTOVÝ (Filipendulaulmana (L.) Maxim).

TÚŽOBNÍK BRESTOVÝ (Filipendulaulmana (L.) Maxim).
Charakteristika rastliny 
Túžobnik je trváca bylina s  plazivým článkovaným podzemkom. Jeho vzpriamená, hranatá, v hornej časti rozkonárená stonka je 100-150cm vysoká. Striedavé stonkové listy sú jednoducho perovito zložené, na spodnej strane tmavozelenej čepele belavo chlpaté. Bohaté vrcholíkovité súkvetia sú zložené z  malých voňavých belavých až žltkastých kvetov s početnými tyčinkami. Plody sú špirálovito stočené hnedé, 2mm dlhé a  lysé nažky. Výskyt Rastie na piesočnatých aj hlinitých, ale vždy vlhkých pôdach, na  vlhkých lúkach, slatinách, v  pobrežných húštinách riek a  potokov, pri prameniskách a v lužných lesoch. 
Zber a úprava Zberajú sa kvitnúce vrcholčeky stoniek a kvety. Sušia sa v tieni alebo v umelých podmienkach pri teplote do 40°C. Účinné látky Silica túžobníka obsahuje melylester kyseliny salicylovej a salicylaldebyd s protizápalovými účinkami. Preto ju často nazývajú aj rastlinným salicylátom, podobne ako vŕbu bielu. Medzi liečebne cenné látky patria aj flavonoidy (spireoxid, beliotropín), taniny a minerálne soli, ktoré pôsobia močopudne.

Liečivé účinky
Droga túžobníka sa využíva ako prostriedok:
• proti reumatizmu a dne,
• proti chrípke, zvýšenej teplote, bolesti hlavy,
• pôsobiaci močopudne pri chorobách močového mechúra a obličiek.


Sušený túžobník sa používa na čaj a kúpeľ nôh pri nachladnutí, horúčke a  nepokoji, pri zadržiavaní vody, kameňoch alebo pri kúrach na prečistenie krvi. Stopky sa zviažu do metličky a vyvesia sa na sušenie na tienistom, vzdušnom a suchom mieste; prípadne sa pod metličku podloží kus látky, lebo kvety sú krehké a ľahko sa odlamujú. Suší sa, až kým ľahko nešuští pri dotyku a kým sa stopky nelámu. Potom olámať kvety a listy a uložiť do nádoby a spotrebovať do roka. Z kvetov sa kedysi získavala mandľová aróma pre medovinu a zaváraniny. Sušené kvety sa kládli do vrecúšok a do prádla, aby odplašili mole.
Čaj z túžobníka (kvety alebo listy) sa používa ako podporná liečba pri prechladnutiach a ako močopudný a potivý prostriedok, niekedy aj pri reumatizme (nedoložená účinnosť), pri žalúdočných vredoch, bolestiach hlavy, hnačkách, pálení záhy a chrípkových infekciách.

2,5 až 3,5g túžobníkového kvetu alebo 4-5g túžobníkového listu sa zaleje horúcou vodou a  nechá sa 10 minút lúhovať. Viackrát cez deň vypiť šálku horúceho čaju. 

Obklady s čerstvými listami
Pri zápaloch hrudníka, poruchách prekrvenia, ekzémoch, psoriáze, akné, migréne a horúčke. Nepoužívať pri tehotenstve a  dojčení, nevhodný pre astmatikov a malé deti. Pri dlhodobom používaní môže viesť k problémom so žalúdkom alebo črevom. V kadidlách harmonizuje a vytvára pokojnú, vyrovnanú atmosféru. (Používa sa predovšetkým kvet.)

Kadidlo z  listov: korenisté, tabakovité; zmierňuje emócie a po hádke vyčistí atmosféru. Kvet i  list sa používajú v kadidlových zmesiach lásky. Kelti ho pá- lili ako ochranu proti duchom a démonom. V Dánsku slúžil na odhalenie zlodejov tak, že obvineného ním okiadzali. V kadidlách sa dobre znáša s cytisom, canellou, labdanom, tolubalzámom, myrhou, fialkou, angostúrou, slamihou a mandľovníkom.

Použitie
Zápar Pripraví sa z jednej lyžičky sušených kvetov a pohára horúcej vody. Po 10-minútovom lúhovaní sa pijú 2-3 poháre denne.
 
Poznámky
V homeopatii sa tinktúra z čerstvého koreňa túžobnika brestového používa pri akútnom reumatizme, dne, bežných ochoreniach, bolestiach hlavy, ochoreniach obličiek a močového mechúra. V ľudovom liečiteľstve sa rovnako využíva aj túžobnik obyčajný (Filipendula hexapetala), ktorý rastie na suchých lúkach a vo svetlých lesoch, často na vápenatej pôde. Kvety majú 6 korunných lupienkov a listy podobné papradiam.
Niektorí ľudia si tú- žobník zamieňajú s  udatníkom lesným (Aruncus silvester) alebo niektorým z  tavoľníkov (Spirea sp.). Sú to všetko príbuzné rody, patriace do  čeľade ružovitých. Na  prvý pohľad majú podobné koncové súkvetia malých a  veľmi jemných, zväčša bielych alebo ružových kvietkov. Tavol’niky sú však dreviny - kry, ktoré sa pestujú v  záhradách v  mnohých okrasných formách. Vo voľnej prírode sa vyskytujú zriedka.
Udalník a túžobník sú trváce byliny. Morfologickou analýzou ich odborník ľahko rozlíši. Pre zberateľov liečivých rastlín však stačí, ak siahnu po ich latinskom názve. Dozvedia sa, že udatnik pripomína mocnejšiu priamu trstinu, zatiaľ čo kvety túžobníka sú ovisnuté (pendule) a listy pripomínajú paprade (filix). 

Október 2014
Mám záujem
verify

* Tento údaj je povinný


  spig@spig.sk     0800 105 707     www.spig.sk

Prečítajte si celý časopis

 

Máte záujem dostávať nové číslo časopisu na Váš email? 
pošlite nám žiadosť na klub@spig.sk