Pozitívne myslenie

Oplatí sa veriť svojim snom

Bola som celkom bežná žena, s bežnými radosťami a  starosťami. Tí, ktorí poznáte môj príbeh, viete ako to všetko bolo. V  ničom som sa nelíšila od iných ľudí. Alebo predsa len? Išla som za svojim snom, hoci mnohí mi vraveli, že to nemá význam. 

Smiech

Smiech je emócia, ktorou vyjadrujeme radosť, šťastie. V dnešnej dobe sa však ľudia smejú málo .... No keď sme šťastní a smejeme sa, všetky naše neduhy sa vytratia. V očiach nám zažiaria iskričky šťastia a v srdci zahorí plamienok tepla, lásky i šťastia. 

Úryvok z knihy Mária a čarovný prsteň - Utekajúce roky

Utekajúce roky
Čas plynul. Mária bola už druháčka, škola ju veľmi bavila a  žala veľké úspechy. Mnoho spisovateľov v ľudskom svete priviedla na skvelé myšlienky. A ich knihy sa stali známe.

Príbehy od srdca 2

Nový priateľ v núdzi
Sú rôzne formy vďačnosti, ale moja v  tej dobe, bola nevyčísliteľná. Najskôr sme bývali doslova v pivnici. Jedna izba, umývadlo,ktoré viselo na jednom háku, dve vojenské postele, stôl a  stolička s  troma nohami. 

príbehy od srdca

Aj tak sme najbohatší...
Narodenie dvojičiek je vzácnosť, ale narodenia trojčiat je už takmer rarita. V jednej malej dedinke sa narodili pred osemnástimi rokmi tri dievčatká Zuzka, Danka a Terezka. Prvé dve boli „veľké baby,“ veď vážili 16OO a 18OO gramov. Ale Terezka mala iba 75O gramov. Prvé dve sa mali hneď k svetu, pekne priberali, ale s Terezkou to išlo veľmi pomaly. 

Úryvok z knihy Mária a čarovný prsteň - Silná strieborná pavučina priateľstva

Zobrala si všetko, čo jej podala do ruky a odišla k písaciemu stolu, ktorý stál kúsok od veľkého dreveného stola. Bez rozmýšľania vyplnila prihlášku a hneď ju odovzdala. Ani nečakala, kým ju zavolajú. Ihneď ju poslali do skladu po knihy, ale Žofia s Dlhofúzom šli domov. A preto si musela poradiť
sama. Sklad kníh bol vedľa pivnice. 

Vďačnosť (1. časť)

Ako sa dnes cítite, tak sa budete zajtra mať, to už vieme z jednotky Šlabikára. Vesmír neoklamete, vníma vašu frekvenciu, ktorou vysielate, čo je vo vás a čo potrebujete. Deje sa tak na mnohých úrovniach a všetky signály, ktoré z vás vychádzajú von, sa k  vám dostávajú späť vo forme odpovedí – presne takých, aké ste mali dostať.

Stres – tichý zabijak

Jednému kamarátovi začali padať vlasy (ten povestný krúžok vzadu na hlave, tak hrozivo sa zväčšujúci), druhého kamaráta hospitalizovali. „Nevyležané zápaly, chrípky a stres,“ vyslovili lekári. Kĺby a končatiny prestali fungovať. Zapálené a napuchnuté svalstvo totiž pritlačilo na nervy a tie človeka vypli.

Verím, že zvíťazí rozum a láska nie len, k svojmu k svojmu zdraviu

Názov môjho príspevku som ponechal aj napriek tomu, že profesor politológie mi napísal: „Ja by som sa rozumom neoháňal, v takom skorumpovanom svete má zdravý rozum najmä ten, kto „berie“. „Chýba čestnosť.“ 

Knihy, ktoré mi pomohli v každodennom živote

Po prečítaní dvoch kníh som si uvedomila, aké ťažké to majú ľudia, ktorí trpia autizmom. Kniha Prečo skáčem - napísal 13-ročný Naoki Higašida, ktorí má vážnu formu autizmu. 

ZÁZRAK ŽIVOTA

Je tu najkrajšie obdobie roka - jar. Aspoň pre mňa, pretože príroda sa prebúdza zo zimného spánku. Deje sa to síce každý rok, no aj v minulom čísle časopisu som písala, že je to taký malý zázrak. V tomto období sa rada prechádzam po lúke, hlavne keď už môžem vidieť prvé púčiky kvetov. 

Úryvok z knihy Mária a čarovný prsten

Skôr ako na to stihla niečo povedať, Aquabell zvolala: „Aha, už sme tu! Chyť sa ma za ruku, ideme sa vynoriť. A nezľakni sa, keď ťa budú trochu bolieť pľúca.“ Držiac sa pevne za ruky sa vynorili nad hladinu. Drak Bonifác sa práve opaľoval na prudkom slnku, jeho šupinatá pokožka prechádzala z odtieňa čerstvo napadnutého snehu do odtieňa smotanovej farby.

Aj takáto býva vďačnosť!

Práca lekára je veľmi ťažká. Okrem práce na oddelení, alebo na ambulancii či v nočnej službe, stále sa musí vzdelávať. A toto všetko ide často na úkor celej rodiny. Na druhú atestáciu som sa učila po nociach, pokiaľ som nebola v nočnej službe, najmenej rok. A  potom nastalo to najhoršie obdobie, keď som musela odísť od svojich deti, vtedy dvojročného syna a sedem ročnej dcéry na pol roka do Bratislavy.

„A... zázraky sa predsa dejú...“ alebo „netreba sa vzdávať!“

Začiatky boli ťažké. Keď som pred 40-timi rokmi začala robiť v malom meste detskú neurológiu, mala som k dispozícii miestnosť veľkú 4x4 metre. So zariadením som mala miestnosť 1,5x1,5 metra. Raz na vyšetrenie prišla matka asi s 3-ročným synčekom - Paľkom. 

Teplo ľudských sŕdc

Ďakujeme úžasnej pani Marianke Kovalčíkovej, že osobne doniesla vozík a buginu Kristiánkovi. Jeho babke a dedkovi to veľmi pomohlo. Starajú sa o Kristiánka s láskou. Nádherné slová pani Marianky. Radi sa s nimi s Vami o ne podelíme. Som nesmierne rada, že sme sa s pani Evou a jej rodinou stretli, a že tých 160 km stálo za to. Niet nad ľudský rozmer stretnutí, nad teplo ľudských sŕdc.