Pozitívne myslenie

Z núdze cnosť

Cez víkend sme boli na  oslave. Mala som iné jedlo ako ostatní. Mala som iné zákusky. „Pche, fajnovka,“ napadne nejedného. Všetko to malo spoločného menovateľa – gluten free alebo ak chcete- bezlepkové. Poznám potravinovú alergiu, život s ňou je čiastočne obmedzujúci a čiastočne bohatší. 

FEJTÓNY - SMIECH NA VOZÍČKU

Správajme sa k ľudom na vozíčku normálne. Potrebujú našu pomoc a nie súcit. So smiechom sa dá zvládnuť všetko - niekedy aj život postihnutého človeka.

S krídlami na duši...

Neverím na náhody, hlavne nie na tie dôležité náhody. Myslím si, že život je jeden dômyselne usporiadaný chaos a zhluk náhod, ktoré náhodami ani nie sú. Len sa menia podľa toho, ako sa my slobodne rozhodujeme a udávame smer svojmu životu. Existujú však stabilné križovatky života, kam dôjdete tak či onak. 

„Ako si vyberať do života tých správnych ľudí, s ktorými sa môžeš deliť o svoje radosti i starosti“

Denne stretávame množstvo ľudí. Niektorí sú nám blízki, iní nie. V čom to je? Je skvelé, ak máte vo svojom okolí ľudí, s ktorými si môžete povedať všetko, skutočne všetko. A viete, prečo to tak je? Lebo vás akceptujú takých, aký ste. Nie je im nič na vás „divné“, lebo majú podobné skúsenosti. S takýmito ľuďmi nie je problém sa stretnúť po dlhej dobe a nadviazať tam, kde ste pred mesiacmi či rokmi skončili... 

Dobro nevíťazí nad zlom iba v rozprávkach

Čo je Dobro? Podľa mňa je dobro to, čo pomáha lepšiemu prežitiu niektorej stránky života. Čím viac stránok života je týmto dobrom obsiahnuté, tým lepšie. Ak napríklad naším konaním ovplyvníme svoj život, svojho partnera a detí, svojej rodiny a spolupracovníkov, prípadne národa, prírody, či oblastí Duchovných, to je podľa mňa víťazstvo Dobra. 

Za oponou

Dlhé roky poznám jednu pani, priam žiariacu bytosť. Šťastnú, usmiatu. Že žije svoj život, to mi povedala až nedávno. Nezištne pomáha. Prečo? Dlho som si kládla túto otázku. Myslím, že som našla odpoveď - lebo ju to baví. Dnes je takých ľudí vôkol mňa čoraz viac. Dnes na  mňa rovnaký človek ráno hľadí zo zrkadla.

Život bez obmedzení

Ďalšia „utopistická“ myšlienka. Ale poďme sa na ňu pozrieť zblízka. Sľubujem, že sa za tým neskrýva nič ťažké. ;) Ani nič, čo by bolo niekomu z nás ťažko pochopiteľné. ;) Dostala som otázku, na ktorú som chvíľu hľadala odpoveď. „Čo Vám vadí? Reč, že neviete chodiť,... Skrátka čo?“ Iba som krútila hlavou. Neviem dobre rozprávať, no kto chce, ten mi rozumie a ten kto mi nerozumie, mi zrejme rozumieť ani nechce. 

Sezónnosť

Každý celok v tomto svete sa skladá z častí, každé obdobie z etáp, každý rok z ročných období. Aj rok vo firme má svoje obdobia. Tak ako je v živote pre nás bežná jar, leto jeseň aj zima, tak je vo firme bežné, že má svoje obdobia v roku. Je obdobie, kedy treba viac siať a sadiť, lebo chceme viac žať a  oberať, aby sme prežili celý rok, aj zimu. 

Úsmev

Sú mladé. Sú krásne. A  občas im kolesá nahrádzajú nohy. Alebo s veľkým sebazaprením prejdú o barlách. Sedia pri pohári ľadovej kávy a  akomsi zákusku. Žiariace bytosti. Je ich plná kaviareň. Jedna rozpráva a druhá sa čarovne usmieva. Nik netuší, že život s  nimi nehral pexeso. Bez toho, aby poznali pravidlá, rozdal karty na pokra. 

Samozrejmosť

Zbehla som po  schodoch, nasadla do auta, pri cúvaní z parkoviska som vybavila telefonát... Dnes je to pre mňa niečo ako sen. Ležérne nasadnem do  auta, pripojím si mobil k handsfree, otvorím okná, uložím nohu. Na- štartujem. Vycúvam. Aj to bol sen... 

Úcta k starším aj k sebe samému

September skončil a  máme tu jesenný mesiac október. Mesiac, ktorý sa nesie v duchu úcty k starším. Na  Valentína väčšina nadáva, že jeden deň na  vyjadrenie lásky je hlúposť, že lásku si máme prejavovať celý rok. Nik však nenadáva na  október - nato, že prejavovať úctu jeden mesiac v roku nestačí.

Nám všetkým, ktorí majú 20. až 70. rokov

Podľa dnešných pravidiel a  zákazov by sme my, deti narodené v 40., 50., 60., 70., 80. rokoch, nemali vôbec šancu prežiť... Naše postieľky boli namaľované farbou, ktorá obsahovala olovo. Nemali sme žiadne pre deti bezpečné fľaštičky na medicínu. Žiadne poistky na dvere a okná, a keď sme išli na bicykli/kolobežke, nemali sme helmy. Pili sme obyčajnú vodu z  hadice a  nie z  fliaš. Jedli sme chleba a  maslo, pili limonády s  cukrom a  neboli sme obézni, pretože sme stále lietali niekde vonku.

ÚVAHA Prázdniny

Sú prázdniny. Deti sa tešia a my rodičia máme o starosť navyše - kam s deťmi? Kde ich na dva mesiace ,,odpratať?“Nie každý má to šťastie, že má starých rodičov, ktorí sú ešte čiperní a zvládnu naše ratolesti. V robote si človek tiež nemôže vybrať dva mesiace prázdnin, a tak vymýšľame a  hútame ako spríjemniť tie dva mesiace, aby sa naše deťúrence nenudili, aby využili prázdniny efektívne, rozvíjali svoju osobnosť či zdokonaľovali sa v  jazyku alebo inej veľmi prospešnej aktivite...hlavne, aby sa NENUDILI. 

Inak obdarená

Nie to dávno, čo som zistila, že na Slovensku existuje aj časopis s názvom Inak obdarení. Čo nám bolo odňaté alebo odopreté, to prí- roda jednoducho vykompenzovala inak. Mne osobne bolo veľmi príjemné zistiť, že som inak obdarená. To, že som iná, viem už dávno. Konečne sa na  seba pozerám ako na  výnimočnú bytosť a nie ako na niekoho, kto mal kus smoly. Okej, tak neviem to, čo vy, bežní ľudia, ale koľkí z Vás vedia to, čo ja? 

Hodina empatie

Včera Lenka nepriniesla poznámku, ale pochvalu. Tak ju pochválim aj ja. „Lenka dostala pochvalu. Za  empatiu,“ šplechne manžel. Poteší ma to, ale napriek tomu pokračujem v  započatej práci. Veď... Bodaj by aj nie. Naša dcéra má hodinu empatie v praxi už takmer dva roky vkuse. Život sa s ňou nebabral. V piatich rokoch jej zo života odišla matka, aby ju uvidela o  niekoľko týždňov bezvládne ležať na vozíku - tom ležiacom. O  niečo neskôr vedľa nej kráčala po chodbách národného rehabilitačného centra. Ľuďmi na vozíku sa to tam len tak hemžilo.