Pozitívne myslenie
Definitívne ste na vozíčku, keď...
1.) sa ponáhľate na autobus a predbehne Vás 80-ročná babička s tým, že môžete spomaliť, lebo povie vodičovi, aby počkal2.) Váš nový vozík stojí viac, než Vaše prvé auto,
3.) častejšie žiadate príslušníka opačného pohlavia, aby Vám nohavice navliekol, než aby Vám ich vyzliekol,
4.) na porno sa dívate len kvôli zápletke,
Nech je už tak, či onak...
Je to pár dní, čo sme boli na návšteve u kamarátov a privítal nás u nich psík väčšieho vzrastu. Vraj šteniatko. Kým sme sa rozprávali využil situáciu, zišiel do obývačky a zistil ako chutí pero...O Láske bez podmienok
Ako milovať, oslavovať a radovať sa iba tak Včera som bola na krste knihy Marka Dzirasu – Cesty poznání. Po krste bola autogramiá- da, tak som si šla dať môj nový knižný úlovok podpísať priamo autorom.Byť pravdivý v každej chvíli
...aj keď pravda môže zabolieť... Práve som sa dozvedela o čitateľke, ktorá si pri mojej knihe aj poriadne poplakala. Tešila som sa. Znie to hrozne, však? Kedysi som slzy nemala rada.Nečakám na žiadne „potom"
Sedíme v kuchyni pri stole. Ja a moji dvaja synovia. Sedemročný „autík“ Matúško si pôžitkársky pchá do úst kúsky chleba a tvrdého syra a vydáva pri tom zvuky maximálnej spokojnosti s týmto jedlom.Neplačte, pane!
Šíra lúka, drevená pyramída prichystaná na Staroslovanskú vatru, všade plno pestrých farieb. Ľudia so slnkom v srdci odetí do ľudových košieľ a šiat, ženy s rozpustenými vlasmi a vencami z lúčnych kvetov na hlavách. Dokonale som zapadla do tejto mozaiky vo svojich batikovaných háboch.Dominika Matáková - Vyhoďte „odpadky“ zo svojej hlavy
Prednedávnom som túto myšlienku počula v jednom filme a aj keď som videla následne túto vetu v praxi hlavného hrdinu, nevenovala som tomu nejakú veľkú pozornosť... Rok a pol intenzívnej rehabilitácie, ktorú ja nazývam bojom za svoj najväčší sen, ma naučil veľmi veľa. Najpodstatnejšie je však bojovať so svojím vlastným telom a mysľou.Dagmar Sváteková - Vozík nie je vyrážka
S kamarátkou, na vozíku, sa bavíme na vyhlásení mojej deväťročnej dcéry. Čakali sme pred domom na kamaráta. Prišiel, odišiel. A dcéra sa ma po chvíli pýta: „Mami, má ženu?“ „Nemá,“ odvetila som. „Ani frajerku?“ „Ani.“ Ďalej som si robila svoje. „Hm, keby som na to mala vek a nemal by tie vyrážky, aj si ho vezmem.“ Vtedy som sa na ňu pozrela a rozosmiala sa.Monika Jalakšová - Oči mi skoro vypadli z jamôk
V jeden deň som sa dozvedela, že ideme k moru (len tak na dve - tri noci...) a na druhý deň sme vyrazili. Nemusím hovoriť, že som otvárala ústa ako vráta a oči mi skoro vypadli z jamôk. Musím priznať, že do dlhej noci sme hľadali miesto aj ubytovanie, ale oplatilo sa. Najdôležitejšie kritérium je kúpeľňa a potom zas kúpeľňa a nakoniec hádajte, čo?Príroda...
Zdá sa vám niekedy, že ste unavení, že veci nejdú dobre, že vás stretajú samé negatíva a aj ľudia sa vám zdajú iní? Zdá sa vám, že problémy nemajú riešenie? Tak určite choďte do prírody! V prírode človek dokáže načerpať všetko, čo v takýchto situáciách potrebuje. Zdá sa vám, že je to plytvanie času, lebo vás čaká veľa úloh a riešení a každý krok naviac vám uberá čas?Možno stačí mať pri sebe tých správnych priateľov
A už je to tu! Koncerty, festivaly, opekačky... Viete, že sa teším? Napriek tomu, že festivaly nie sú moja šálka kávy, jeden si... ak je to v mojej moci ...nenechám ujsť. Piešťany, coutry... Nedvědovci. S priateľom kúpime lístky. Cestou v aute počúvame tie neuveriteľné texty, pohodovú muzičku a potom to príde. Kopa ľudí, niet si kam sadnúť.Naozaj láska zdolá všetko?
Nikdy nezabudnem na pár dní v mojom živote. Na ten, kedy som sa dala dokopy s mojim manželom. Na ten, keď mi priniesol modré ruže. Na ten, keď sme boli prvýkrát na chate. Nezabudnem na deň našej svadby a jeho zamilovaný pohľad. Díval sa, ako odvtedy už nie. Cítila som sa výnimočne krásne. Nezabudnem ani na deň, keď sa nám narodil malý.Desať tipov, ako nezostať sklamaný z pomoci iným
Častokrát sledujem v skupinových diskusiách, ako sa ľudia, ktorí poskytli pomoc, rozčuľujú, že s ich darom nebolo naložené v súlade s ich očakávaniami. Vždy ma to zaskočí, pretože ak chcem pomôcť a som svojprávna, tak pri podaní pomocnej ruky robím všetko tak, aby som sa k danej veci už nemusela vracať. Pár rokov fungujem ako aktívny dobrovoľník a „pomáhač“ a prešla som si všeličím. Ohrozovaním, vydieraním, klamstvami či zavádzaním, ale aj vďakou a silnými novými priateľstvami.Čo poviete, mýlim sa?
Nemáte pocit, že čas akosi prirýchlo letí? Prah dverí nám práve prekročil jún. V tomto období sa mi častejšie vynárajú spomienky na detstvo. Práve preto, že začína sviatkom detí. Internet je dnes plný názorov, že dnešné deti detstvo nemajú. Nechodia von, sedia doma pri počítačoch, tabletoch či televízoroch. Áno, je to iné detstvo, na aké si spomínam ja.Vyryté v srdci a pamäti
Simona Strelcová - Úryvky z knihy Vyryté v srdci a pamäti s podtitulom Návod, ako brať hendikep s humoromMám záujem
spig@spig.sk
0800 105 707
www.spig.sk