Od malička škúlil. Pri kontrole na očnom sa lekárke nezdal nález na očnom pozadí a preto doporučila neurologické vyšetrenie. U nás jeho matka uviedla, že ho občas pri chôdzi „zamoce“. Okrem škúlenia som na chlapčekovi nič nenašla, chôdzu som vyšetriť nemohla kvôli malému priestoru, preto sme išli na chodbu, kde bola čakáreň pre ďalšie 3 ambulancie, plno ľudí, ale my sme sa v rámci vyšetrovania sa prechádzali. Chôdza naozaj bola neistá a ja som hneď mala podozrenie na nádor v hlavičke.
Otázka bola, ako rýchlo ochorenie diagnostikovať? MR nebola, CT bolo iba v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach. Chlapčeka som preto súrne poslala do Bratislavy na kliniku. Diagnóza sa potvrdila. Mal veľký, najzhubnejší nádor v mozočku. V tej dobe to bolo v podstate nevyliečiteľné. Dlho som chlapca nevidela, lebo bol na onkologickej liečbe. Keď mal Palinko 4 roky, prišiel na kontrolu aj ku mne. Ostal stáť vo dverách a po chvíli sa rozbehol ku mne a vrúcne z celej sily ma začal objímať. Bola to nezabudnuteľná chvíľa. A toto robieval odvtedy vždy, keď prišiel ku mne na kontrolu.
Čas ubiehal. Palinko bol zasa sledovaný na onkológii, až ako 10-ročný zasa prišiel ku mne. Ostal stáť vo dverách a ani sa nepohol. Opýtala som sa ho a oslovila som Palinka prvá: „Nezabudol si na niečo?“ – usmiala som sa na neho. A on sa v tej chvíli rozbehol a vrúcne ma objal. Vďaka Bohu, sile viery, vďaka lekárom, prírode, Palinko prežil. Teraz má 36 rokov, má následky choroby – malý vzrast, cukrovka, chorú chrbticu, ale je veselý, plný elánu, vyučil sa a pracuje.
Občas, keď má problémy, príde ku mne. Príde, ako za priateľkou, nie ako za lekárkou.
Už ma neobjíma. Ale na každé narodeniny, sviatky, moje meniny – mi zavolá, alebo pošle sms.
Môj odkaz pre Paľka „ PALI, MÁM ŤA RADA, DRŽ SA!“
0800 105 707 
