Nejete to, čo iní „normálni“ ľudia, často Vás považujú za niekoho, kto stráda, hoci často býva opak pravdou. Ja osobne som matka dvoch detí. Zjedli už aj bezlepkové palacinky (aj bez vajec a mlieka). Vždy ma však kontrolujú, čo tam dávam. Namiesto cukríkov je môj syn sušené figy a ďatle. V miske sú namiesto čipsov nasypané oriešky. Naša domácnosť je jednoducho iná. Aj keď stopy po alergii boli zmazané. Môj mozog nedokázal plniť základné životné funkcie, teda také veci ako alergie musel vypustiť. V podstate – som dobrovoľník. Jasne, že občas „zhreším“. Ale tiež viem, ako konkrétne lepok funguje v našom organizme.
Prečo je lepšia nerafinovaná soľ.
Prečo spotreba cukru klesá v našej domácnosti na minimum.
A kedy sa začala používať biela múka a nie celozrnná a aký je medzi nimi rozdiel.
Sú to roky praxe, roky rozhovorov s lekármi, s odborníkmi na výživu, s ortodoxnými zástancami istého typu stravy... Každý mi niečo dal, každý ma niekam posunul. Nie som ortodoxná. Možno som sa len o čosi viac naučila počúvať svoje telo. Život s potravinovou alergiou má svoje špecifiká, ale naozaj nie je dôvod sa ľutovať. Budem sa Vám snažiť pravidelne prinášať pohľad na stravu vozíčkara, na stravu celiatika, na stravu ľudí alergických na vajíčka, na mlieko a výrobky z neho... Nazvime si to také okienko zdravého životného štýlu. A nik nemusí vedieť o tom, ako sa z núdze rodí cnosť.
Aby sme neostali iba pri strave...
Jednou z mojich cností je, že mám deti odchované na látkových plienkach. Nie, nevyvárala som, nežehlila som, nemali sme precikané klasické sandry... Používali sme moderné látkové plienky, ktoré sa pomaly stávajú módnym trendom. Pred ôsmimi rokmi tomu tak nebolo... Bolo to moje prvé tehotenstvo. Navyše rizikové. Môj čas sa delil medzi odpočinok a počítač. Na istom fóre pre mamičky som narazila na tému látkové plienky.
Čo to je? V dobe pampersiek a huggiesiek a neviem čoho ešte to bolo viac ako zaujímavé. Mala som čas, zbierala som informácie a pár týždňov pred termínom pôrodu som šokovala manžela – naša dcéra bude odchovaná na látkových plienkach. Nezanechá po sebe predsa stovky kilogramov odpadu, ktorý sa rozkladá dlhšie, než bude ona žiť. Navyše, je to ekonomicky výhodné. „To mi ako chceš povedať, že budeme ako sto rokov za opicami?“ spýtal sa nahnevane. Svoj názor na látkové plienky začal meniť až keď mala dcérka tri mesiace. Nikde sa nám nepovaľovali balíky s plienkami, štósy letákov, aby som mohla sledovať akcie, on nevynášal kôš častejšie ako predtým. Iba v kúpeľni bolo vedierko navyše a z času na čas i on musel rozvešať plienky. Nikto nič nežehlil. Život išiel ďalej tak ako predtým. Myslím, že bol rád, že som zvolila takúto alternatívu, ktorá na prvý pohľad vzbudzuje hrôzu. Stálo nás to asi dvesto eur a tie sa nám pomaly začali vracať... Nikdy sme nemali nič prekakané či precikané. V plienke bola tenučká splachovateľná separačná vložka, ktorá spolu so stolicou putovala do záchoda.
V noci sa dcérka nebudila o nič častejšie, ako klasicky plienkované deti. Od zavedenia príkrmov po jedle sedávala na nočníku. Vo veku dvoch rokov si odmietla obliecť plienku. Vonku mrzlo, my sme išli kočíkom do mesta (žili sme v Trenčíne). Vydržala. Odvtedy bolo zopár nehôd, ale nič vážne to nebolo. Súčasťou výbavy v kočiari bol totiž nočník. A môj syn? Bol látkovaný od pôrodu. Sestrička v nemocnici na mňa zdesene pozerala. „Ale to nemôžete....“ zahabkala. Na nadštandardnej izbe, kde som bola iba ja a syn a prípadné návštevy, som fakt mohla.
Naša pediatrička nad novými kúskami našej plienkovej výbavy vždy žasla. Darmo, doba pokročila. Dcérka si tieto dizajnové kúsky neužila. Obaja mali krásne vyvinuté kĺbiky – látkové plienky zabezpečovali balenie naširoko. „Kiež by bolo viac matiek ako vy...“ Keď mal malý rok, v kočíku sme začali voziť nočník. Ako dvojročný používal plienky iba v noci, väčšinou ostali suché. A ako dvaapolročný takmer prišiel o mamu. To už bol ale bez plienok... Toto je tiež niečo málo o tom, ako z núdze vznikla cnosť. Máloktorá začínajúca rodina má peniaze nazvyš. Peniaze, ktoré následne hodí do koša... Mám čisté svedomie, moje deti po sebe nezanechali hŕbu odpadu a navyše – synove pohlavné orgány sa neprehrievali. Som na svoje deti hrdá. A s hrdosťou som vytvorila dojčenecké body s nápisom: Moje plienky idú po použití do práčky, nie na smetisko. A aká je ďalšia cnosť? Nechajme sa prekvapiť.
Dagmar Sváteková
Január 2015
0800 105 707 
