Človek pre svoj skutočný rozvoj potrebuje vedieť ako informácie prijať, spracovať a používať v živote. Okrem informačnej roviny človek rozvíja aj iné roviny. Napríklad emócie, či mentálnu stránku, súvislosť s jeho životnou situáciou, vzťahmi... Ak niečo vnímame, nevnímame len informáciu o veci samej. Zároveň s informáciou pociťujeme množstvo iných vnemov, pocitov, zvyčajne ich aj hneď priraďujeme k minulým skúsenostiam z podobných situácií. Inak informáciu vníma 6 ročné dieťa, inak matka 3 detí, inak bezdetný študent.
Z toho mi vyplýva, že vzdelávanie a osobný rozvoj je individuálny. Prečo? Pretože v živote vychádzame z predchádzajúcich skúseností. To, či je informácia pre nás prínosom závisí aj od toho, či jej rozumieme. Ďalším faktorom je, že prijať „za svoje“ vieme len to, v čom nemáme zábranu, blok a s čím sme schopní súhlasiť. Ak napríklad učiteľ povie, že v tejto krajine sú extrémisti a je to tam nebezpečné, ale vy ste tam boli a stretli ste len dobrých, pohostinných ľudí, ťažko s ním budete súhlasiť, alebo len s výhradou. Taktiež aj v oblasti náboženstiev, kde sú „pravdou“ dogmy, veci o ktorých sa nediskutuje a vyžaduje sa ich prijatie s tým že „tomu nemôže človek rozumieť“ , tak aj tu môže byť človek len v čiastočnom súhlase, alebo nesúhlase.
Za svoju pravdu vieme prijať len to, čo skutočne cítime ako našu pravdu a rozumieme tomu v miere pre nás prijateľnej. Preto si myslím, že osobný rozvoj a vzdelávanie je skutočne počas celého bytia, nielen v „škole“. Školou je celý náš život. Neustále totiž vnímame nové veci, prehlbujeme svoje pochopenia, rozširujeme obzory a podľa toho sa mení aj naše chápanie sveta, situácií a právd. Po čase vnímame tú istú vec inak, hlbšie, či z iného uhla. Náš osobný rozvoj má spojitosť aj s našimi vzťahmi. Vplyv našich blízkych na náš rozvoj môže byť veľký. Ak napríklad my máme snahu rásť, meníme veci a zvyky, vzorce zaužívaného správania, naši blízki na to reagujú. Nie vždy sa im naše zmeny páčia, niekedy možno majú obavu, že im unikneme niekam, kam za nami nemôžu. To ich núti do zmeny tiež, ale oni sú v tomto prípade v pozícii efektu, nie sú príčinou zmeny, len na ňu reagujú, preto ich reakcie nemusia byť vždy nadšené. Túto etapu je podľa mňa dobré očakávať a byť na ňu pripravený, inak sa môže stať, že nás to znechutí a to by bola škoda. Ak sme totiž my rozvinuli nejakú svoju oblasť dobrovoľne, na základe svojho poznania, naši blízki nás chtiac či nechtiac nasledujú, tiež sa tým nejakým spôsobom rozvinú, posunú sa ďalej. Oni však svoje poznanie tohto dobra vopred možno nevidia, preto sa potrebujú v novej „koži“ najprv nájsť, nájsť si mantinely, účel, výhody tejto zmeny. A to nemusí byť vždy pre nás príjemné.
Prečo? Pretože aj oni tým pádom zmenia svoje vzorce správania a to, čo sme prirodzene a samozrejme brali, že „takí sú, toto robia“ zrazu neplatí. Aj oni narástli, sú iní, nie sú nemenní (čo je fajn ). Čo teda robiť, ako sa v nových nastaveniach pohybovať čo najľahšie? Mne najviac pomáhalo uvedomovať si, že moji blízki tiež rastú, ale práve sú si neistí. Toto vedomie mi pomohlo neklesnúť v emó- ciách a naďalej s nimi bez ohľadu na okolnosti komunikovať s pochopením a rešpektom. Pomohlo mi to počúvať ich námietky bez hnevu či strachu. Hľadať pozitívne vyriešenie toho, čo nás „tlačilo“. Čím menej odporu k zmenám som dokázala mať, tým menej strachu mali aj oni a riešenia sú vždy a na všetko. Sú len vecou dohody k obojstrannej spokojnosti. Napríklad, ak som chcela zmeniť na čas spôsob stravy, najprv boli obavy, či budem stíhať variť na dvojako a to predsa budem mať menej času, a oni to teda jesť ani nebudú a.... Potom som proste začala stravu variť inak, napr. pre svoju časť som použila sójové mlieko, pre nich smotanu. Im som do jedla dala vajce, sebe tofu. Vôbec to nebolo zložité, bolo treba len začať. Moje stravovanie nebolo možno až také radikálne odlišné, ale bola to zmena. Časom im zachutili aj moje variácie stravy a cítili sa fajn a problém proste zmizol. Pochopili sme sa a dali si rešpekt.
Ten istý problém bol aj s časom, ktorý som chcela tráviť inak, podľa seba. Najprv to bolo ťažko prijateľné a stálo ma to hrnce guľášu ako úplatok, keď som niekam išla. Moja spokojnosť, dobrá nálada a pohoda časom presvedčili mojich blízkych, že je lepšie tráviť spolu pár hodín v spokojnosti, ako celé dni v hádkach, dokazovaní, stratenom čase. Rešpekt k pocitom toho druhého, jeho právo na tieto pocity, vypočutie si a hlavne dobrá komunikácia s cieľom môcť byť SÁM SEBOU a umožniť to aj svojim blízkym. Toto je cesta, ktorá vedie k úspechu.
Ďalší obzor sa nám rozšíri, keď si uvedomíme, že sme súčasťou skupiny ľudí, ktorí majú rovnaký cieľ. Či už v práci, či inde. Prácou v skupine sa naše poznanie obohatí o obrovské horizonty. Možnosti sa nám doslova násobia. Aj v tejto rovine sú skúsenosti, ktoré nás posúvajú v našom poznaní. Ľudia s ktorými si máme čo povedať, inšpirácie, možnosť otvorene sa porozprávať, spoznávať názory množstva ľudí, porovnať s výsledkami poznania iných ľudí aj moje možné výsledky, vnímať príčiny a následky mnohých vecí, nové, širšie súvislosti... Ak začneme pracovať na rozvoji, treba vždy začať u seba. Svet môžeme meniť vtedy, keď dokážeme meniť seba. Môžeme, ba musíme meniť svet, ale začiatok je vždy v zmene nás samých. Ak zvládame zmenu v nás samých, našich blízkych, v širšom okolí, potom sa určite začneme obzerať ďalej. Budeme pozorovať, ako naše zmeny ovplyvňujú ľudí všeobecne, zistíme, že dokážeme pomôcť viac a viac nás to aj napĺňa. Vnímame svoj vplyv na prírodu a záleží nám na tom. Viac sa zaujímame o duchovné súvislosti, chápeme, že všetky oblasti nášho bytia spolu súvisia a ovplyvňujú sa. Podľa mňa je dobré rozvíjať sa vo všetkých oblastiach, hmotných, psychických aj duchovných, lebo všetky sú súčasťou človeka. A časom zistíme, že všetko, čo vieme a poznáme, to všetko je len nepodstatné zrnko oproti večne sa vyvíjajúcemu vesmíru a jeho možnostiam a svetom, kde podmienky sú tak rozmanité a nekonečné. A možno zistíme, že jediný skutočný dôvod nášho bytia je Láska ku všetkému a všetkým, a že táto Láska je skutočným dôvodom každého rozvoja. A že stačí len začať u seba a rozšíriť ju ďalej a ďalej a ďalej..... Tak teda veľa Lásky prajem, a nech prúdi všade a k všetkým
S Láskou Monika Ponická
Marec 2015
0800 105 707 
