Od narodenia som na vozíku a od lekárov som nepočúvala nič iné, len, že nikdy nebudem chodiť, nakoľko mám narušené centrum rovnováhy. Pred pár dňami som prvý- krát skúsila, aké to je stáť len s oporou o stôl pomocou rúk. „Ja to nedám, veď mám narušenú rovnováhu, neustojím!“ pomyslela som si a nechala to zájsť až do takej miery, že som sa chcela vzdať svojho najväčšieho sna – chodiť pomocou barlí. A vtedy som začala vyhadzovať všetky negatívne myšlienky typu: „Čo, keď spadnem?“ Jednoducho som sa postavila a povedala som si, že toto je najdôležitejšia chvíľa v mojom živote a keby som aj spadla, zvalím sa na stôl, alebo ma zachytí moja fyzioterapeutka stojaca vedľa mňa. Moje telo akceptovalo moje myšlienky a pád sa nekonal. Boj so samým sebou je ten najťažší, ale stojí za to!
Dominika
0800 105 707 
