Ak bol jeden z rodičov napríklad veľmi prísny, direktívny či rozkazovačný, budete chcieť mať taktiež všetko pod svojou kontrolou. No na druhej strane sa vám rozklepú kolená pred každým rozhodnutím. Samozrejme, že to tak bude, veď ste neboli vedení k samostatnosti, a tak si neveríte. Rodičia si vlastným strachom privlastnili vašu silu, lebo potreba mať všetko pod kontrolou plynie z obáv ukrytých v človeku. Takíto ľudia majú sklon v tom pokračovať aj po tom, čo ich dieťa dovŕši dospelosť. Riešením je s láskou rodičom vysvetliť, že toto je váš život a že vám nerobí dobre, keď vám doň zasahujú. Nesmiete sa báť, že to nepochopia. Len tak to postupom času prijmú. Možnože vás budú naďalej balamutiť vetami typu: „Veď my ti chceme iba to najlepšie.“ No vy si už viac nedajte od rodičov hovoriť do svojich vzťahov a srdcových záležitostí.
Celkovo sa odnaučte nechať si život skladať inými ľuďmi. Staňte sa silnými cez vaše rozhodnutia. Je to váš život. Oprite sa o vlastné srdce a z neho vyvrie vaša osobná sila. Ak chcete z toho von, berte každú životnú križovatku, na ktorej budete musieť povedať svoje jasné „áno“ či „nie“, ako výzvu. Vojnu vyhrávajú malé bitky. Zároveň hamujte vlastnú direktívnosť. Nikomu sa dobre nežije vedľa partnera, ktorý akoby sa riadil refrénom pesničky od českej kapely Olympic: „Já, já, já, jenom já!“ Robte preto vo vzťahoch čo najviac kompromisov. Naučte sa spoliehať na partnerove rozhodnutia a potom aj on začne bez reptania rešpektovať tie vaše. Priveľká kontrola a lavína zákazov od prísnych rodičov budú mať za následok aj vašu upätosť. Takéto detstvo zabíja bezprostrednosť, prirodzenosť a spontánnosť v človeku, takže ak neučiníte v sebe vedomú zmenu, bude pre vás ťažké vyjsť zo zabehnutých koľají. Navyše, záležitosť chce byť podľa vesmírnych zákonov vyriešená, a tak je veľmi pravdepodobné, že si pritiahnete za manžela rovnako panovačného muža, akým bol aj váš otec, a teda si s ním veľa zábavy neužijete. Môžete sa zmeniť iba vy sami a potom svojím ohňom inšpirovať partnera. Iný spôsob neexistuje.
Vzťah je o komunikácii, takže neradím ľuďom, čo ma prosia o pomoc vo vzťahovej oblasti, nič iné, len aby komunikovali, komunikovali a ešte raz komunikovali. Rozprávali sa podľa Ježišovho návodu „s pravdou a láskou“, teda bez kriku, násilia, vnucovania vlastného pohľadu na svet, vydierania, plaču a desiatok iných mechanizmov chybných programov, ktoré sa na vás nalepili. Musíte sa učiť byť vo svojom strede, totálne vedome bdelí, a všetkým, s ktorými prídete do interakcie, hovoriť, čo cíti vaše vnútro. Ani v práci si u šéfa nevydobyjete vyšší plat a lepšie pracovné podmienky, ak o ne nepožiadate. Ľudia nedokážu čítať vaše myšlienky, tak prečo by mal disponovať touto nadprirodzenou schopnosťou váš nadriadený alebo partner? Otvorene a často sa teda s partnerom rozprávajte o svojich snoch, túžbach a o tom, čo od neho potrebujete, aby ste boli naozaj šťastní. A podľa jeho reakcií budete aj vedieť, na čom ste. Rovnako druhým hovorte všetko, čo vám na ich správaní prekáža. Ak napríklad vaša žena vytáča regulátory na radiátoroch doprava, a pritom má všetky „ventilačky“ otvorené, s láskou jej povedzte, že vám vadí jej neekonomické konanie. Ak ju nenaučili šetriť rodičia, veďte ju k tomu vy. Nehovorte jej, že je sprostá, lebo touto formou jej poviete skôr niečo o sebe. Vaši rodičia sa stále hádali a neskôr sa aj rozišli? Odpovedzte si, či vo vašom vnútri nehniezdi strach, že i vy prežijete podobné bolestné sklamanie z rozchodu, a tak vlastne „nemá cenu niekoho mať, lebo s každým sa to raz skončí“. Ak áno, naučte sa svojmu partnerovi nič prehnane nevyčítať. V prípade, že vás aj nahnevá, snažte sa so svojou zlosťou pracovať. Pozorujte ju, naučte sa ju zvládať. Vybuchnúť trikrát do dňa ako Vezuv je znakom slabých, ale začať vnímať argumenty protistrany, vcítiť sa do iného názoru, komunikovať vecne, bez emócií je výzva pre mocných. Len silní sa stávajú šťastnými. Naučte sa preto vyjadrovať svoje názory bez nátlaku. Učte sa ich podávať zabalené v láske, teda tak, že vás nik a nič nevyvedie z harmónie.
Vaši rodičia sa rozviedli pre opakované nevery? Často sa prichytíte pri myšlienke, že aj vás raz niekto určite podvedie? Takto v podstate v duchu privolávate partnerovu neveru, s ktorou počítate už na prvom rande. Ako dlho podľa vás prežije takýto vzťah? Anulovanie podobného „dedičstva“ predpokladá pochopenie súvislostí, lebo veľakrát stačí vec pochopiť a polovicu práce máte za sebou. Skúste podozrenia a choré myšlienky o partnerových „bokovkách“ vygumovať z mysle napríklad opakovaním si pozitívnej afirmácie, ktorú si sami stvoríte. Uvádzam na inšpiráciu jednu vzorovú: „My dvaja sme sa mali stretnúť, nik tretí sa nezjaví a náš vzťah nerozbije.“ Túto, či iné nežné vyznania, hovorte aj svojmu partnerovi, keď spolu prežijete niečo krásne. V prípade, že váš otec mal pred vašou mamou viacero partneriek, môže sa stať, že vždy, keď sa zaľúbite, začnete pochybovať, „či je to skutočne ten pravý a či jedného dňa nestretnete niekoho atraktívnejšieho, múdrejšieho, bohatšieho, lepšieho v posteli, krajšieho a podobne“. Ja vám radím, aby ste sa snažili prichytiť pri tvorbe takejto každý vzťah podkopávajúcej neistote a vďaka sebadisciplíne ju negovali. Oddajte sa svojmu súčasnému partnerovi, spoločne prehlbujte vašu lásku a dôveru vo vzťah. Buďte si istí, že u každého človeka objavíte veci, ktoré sa vám nebudú páčiť. Ak sa to začne diať, napíšte si na papier dvesto predností, ktorými vás dostal. Fúúú, váš povzdych som počul až sem...
Pýtajte sa, koľko z toho, čo vám prekážalo na vzťahu vašich rodičov, opakujete teraz vo svojom vzťahu. Môže to znamenať, že ste v minulosti vytvorili v určitej situácii v sebe negáciu, a tým zadali „adresu“, na ktorú sa vám daná vec v správnom čase znova vráti. A teda sa nejaký problém vo forme pnutia, nesúhlasu s niečím, bolesti, negácie čohosi, obviňovania či pocitu zrady zopakuje. Práve odpor k niečomu vytvára podobnú schému, a kým napätie nezmizne (vec sa nezharmonizuje), „bolesť“ bude trvať, prebúdzať vás a upozorňovať, že niečo vo vás nie je na poriadku. Stačí napríklad, že ste ako malé dieťa neznášali, keď vaša mama fajčila. Pravdepodobne bude fajčiť aj vaše dieťa a korene vytvorenej negácie sa budú opakovane hlásiť o slovo, až kým sa s daným problémom nevyrovnáte. Len čo celú situáciu prijmete a prestanete s ňou bojovať, je veľká pravdepodobnosť, že následky zmiznú a realita sa zmení. Ak teda váš otec pil a robil potom v podnapitom stave hanbu celej rodine, na základe čoho ste si vytvorili v sebe voči nemu negáciu, môže sa stať, že vaše dieťa bude v škole veľmi nespratné. A vás bude „fackovať“ tá istá hanba, ktorú ste cítili pri otcovom vyčíňaní, keď ste boli malí. Je to semiačko odporu, ktoré bolo vtedy upustené do vašej duše. Vy sa síce budete snažiť dieťa podobrotky, aj pozlotky vychovávať, ale tým až tak veľa nedosiahnete. Iba čo do vlastného potomka zasadíte ďalší odpor, ktorý bude musieť riešiť on sám, keď dospeje. Problém je vo vás, v tom, že vám na vašom otcovi niečo vždy prekážalo, nie vo vašom dieťati, uvedomte si to. Vyriešiť to môžete jedine tak, že sa v duchu vrátite do detstva a otcovi na celej čiare odpustíte. V tomto sa nedá podvádzať, takže kým svojho ocina minimálne v duchu (ak už nie je medzi živými) neobjímete a nepoviete mu, že ho ľúbite v celej jeho podstate, pričom vaše vnútro nebude signalizovať žiadne pochybnosti či negatívne emócie, vec bude pokračovať. Odpustenie, prijatie, láska. Niet inej rovnice. Ak niečo spracujete, nepríjemný pocit zmizne tak z emočnej úrovne, ako aj z fyzickej, teda celá záležitosť postupne odíde dostratena. Čo vám prekážalo na vašich rodičoch? Žijete to tiež vo svojich vzťahoch?
Väčšinou sa to stáva. Ak nie, znamená to, že máte problém buď v sebe vyriešený, alebo ste sa voči nemu obrnili ďalším odporom: „Takto ja žiť nikdy nechcem! Takto ja dieťa nikdy vychovávať nemienim! Takto sa ja správať nikdy nebudem!“ Týmto oportunistickým postojom ste pôvodnú negáciu prekryli novou, aby aj tá raz vyšla na svetlo božie a poprosila o zharmonizovanie. Cez vás, vaše deti, vnukov a tak ďalej. Nezabudnite, kráčame do svetla, všetky boje, bolesti a nespokojnosti raz utíchnu. Chyťte teda motúzik udalostí a vráťte sa cezeň do detstva. Korene vašich patálií sa nachádzajú práve tam, lebo všetko nevyriešené z minulosti sa nakopíruje a spustí v detstve a ďalších rokoch života. Tejto, vo svojej podstate dobrej veci slúžia práve rodičia, ktorí pre deti vytvoria všetky potrebné pnutia, čím v nich aktivujú nevyriešené veci. Stačí si na tie korene iba posvietiť. Nemajú totiž rady svetlo, hynú v ňom. A keď uschne koreň, padne po čase aj celý strom starostí. Ak sa dokážete pozrieť na svoj raný vek s nadhľadom a odstupom, získate výhodu. Všetky zlomové situácie sú totiž vo vás vpísané výrazným písmom. Duša si ich pamätá, udelila im status vážnosti, lebo vie, že sú to zlomové okamihy vášho formovania. Vnútro dobre chápe, že ak sa má stav vrátiť do normálu, bude viac ako potrebné nájsť všetky súvislosti. Sú vo vás, vy sami ich musíte pomenovať a preprogramovať.
Zažmúrte teda oči a pýtajte sa: „Aký bol vlastne môj otec, aká mama? Čo z nich je aj vo mne? Čo mi na mne prekáža a chcela by som okamžite zmeniť? Mal túto vlastnosť aj niektorý z mojich rodičov? Nie je to náhodou opak niečoho, čo mi vtedy veľmi prekážalo? Čo majú môj manžel a otec spoločné?“
Paľko von Šlabikárko trojko Šlabikár šťastia 3. - Dospelí deťom, deti svetu
0800 105 707 
