V kalendári prvý septembrový týždeň, vonku ešte leto a z regálov na mňa pokukujú snehuliaci, hviezdy - kométy a rôzne vianočné dekorácie. To snáď nie, to musí byť len omyl alebo ozaj zlý sen!!!! Nepáči sa mi, že Vianoce už dávno nie sú Vianocami, že to napätie a čaro sa rozplynulo niekde v regáloch plných všakovakých módnych hitov, bez ktorých by sme VRAJ nezažili tie pravé Vianoce. Advent ako príprava na Vianoce tiež stratil na duchovnom význame a získal nech mi je odpustené skôr pomenovanie - kupujem aj keď neviem načo a hlavne nech pobehám všetky obchody a mám plný kôš. Viem, darčeky patria k Vianociam, dokonca aj bohato prestretý stôl plný dobrôt...ale kde je to čaro Vianoc? V naháňaní sa za posledným výstrelkom módy, plných nákupných košov a nervóznych ľudí v nákupných centrách?
Prečo vlastne Vianoce nie sú tak čarovné? Ako dieťa som sa tešila na Vianoce a vlastne sa teším na ne aj teraz ako dospelá. Keď sme boli deti netrpezlivo sme očakávali príchod Mikuláša. Horšie bolo, keď sa vo dverách skôr ako milovaný Mikuláš objavil hrôzostrašný čertisko. Vtedy nám úsmev zamrzol na perách a veru pustili sme aj nejakú tú slzu. Všetko ale dopadlo dobré a keďže sme sa pred Mikulášom trocha nekritický pochválili svojim slušným správaním a zatajili naše prehrešky odmena nás neminula.
Verili sme na Mikuláša tak ako sme verili že máme nos medzi očami. V balíčku sme našli arašidy, lentilky, mandarínky - na tú dobu super tovar, na ktorý mama stála v rade niekoľko hodín. Po Mikulášovi sme začali sekať ozajstnú dobrotu, pretože Vianoce už boli za dverami a Ježiško s anjelikmi chodili počúvať pod okná kto je dobrý a kto zlý. Podľa toho čo počuli pripravili darčeky pod stromček. My sme boli asi veľmi dobré deti, pretože krátko pred Vianocami nám v noci kým sme spali Ježiško doniesol krásny stromček a anjeliky ho ozdobili. To sa napätie už stupňovalo. Hútali sme, čo nám len ten Ježiško donesie. Spokojní sme boli vždy, možno preto, že v telke nevysielali reklamy ako na bežiacom páse a neinformovali nás o najnovších trendoch.
Pamätám, že v jeden štedrovečerný večer sme boli veľmi divokí. Nechcelo sa nám spať a tak sme vystrájali. To viete tri deti v jednej izbe. Najprv slovne upozornila mama, potom otec a keď to nepomáhalo na dvere zaklopal sám Ježiško a hrubým hlasom oznámil, že ak neprestaneme vystrájať ráno nenájdeme ani jeden darček!!! Nakoľko sme boli presvedčení, že Ježiško darčeky dáva ale neberie pokračovali sme v šibalstve. Ráno po prebudení nastal šok a plač. Všetky darčeky boli preč! Ani jesť nám nechutilo, v dome bolo ticho. Uvedomili sme si našu chybu. Každú chvíľu sme išli pozrieť ku stromčeku či nám Ježiško darčeky vrátil... až večer nastal vhodný čas na vrátenie darčekov. Mohla som mať vtedy 8-9 rokov ale zapamätala som si to na celý život. Teraz sa na tom smejem a veľmi rada spomínam na tú príhodu. Vtedy ešte boli Vianoce Vianocami, nie preto, že vonku bolo vždy bielučko a mráz štípal na líca. Vianoce sa mi zdali byť viac duchovným sviatkom. Veď sme očakávali narodenie malého Ježiška, boli to sviatky pokoja a lásky, pri štedrej večeri nikoho nerušil mobil ani strieľanie petard ako to je dnes. Každý tichučko čakal na tichú, svätú noc.
Milý priatelia, kalendárny rok sa pomaly blíži ku koncu. Tento rok nás obohatil novými zážitkami, spoznali sme nových ľudí, nové mestá. Niečo nám dal a niečo alebo niekoho vzal. Zvykneme bilancovať, prehodnocovať náš život, máme nové predsavzatia a očakávania. Chcem Vám všetkým popriať v prvom rade pokojné prežite adventného obdobia a Vianoc. Prežite ich v kruhu svojich rodín, hoci aj bez veľ- kých darov a plného stola dobrôt -hlavne ich prežite spolu a s láskou.
V Novom roku 2015 prajem nám všetkým hlavne zdravie, pretože všetci si uvedomujeme jeho potrebu a tiež každému z nás kus empatie voči druhým ľudom. Nezabudnem popriať ani lásku, lebo ako sa vraví, je korením života.
Do čítania v roku 2015 priatelia, M. Zakucia
December 2014
0800 105 707 
