Tieto sviatky majú najúžasnejšiu atmosféru zo všetkých. Tú atmosféru si vytvárame sami, láskou, rodinnou pohodou, užívaním si voľných chvíľ s najbližšími. Len rozmýšľam, prečo je to často len vtedy. Prečo tie hodnoty, pocity, toleranciu, spolupatričnosť dá- vame najavo tak výnimočne. Žijeme predsa celý rok. Nedávno som videla jedno z motivačných videí, kde niekto pomohol mamičke s kočíkom v autobuse, zodvihol dieťaťu hračku, otvoril dvere pani s bielou paličkou, previedol cez cestu babičku...
Možno pre veľa ľudí normálne a bežné, robia to automaticky. Ale sú aj takí, čo vám pred nosom zabuchnú dvere, nepomôžu po schodoch, hoci vidia, že máte problém. Spadnete a bez mihnutia oka vás obídu, nepodržia výťah, hoci vás vidia, že tak veľmi sa snažíte „dobehnúť“.
Čo keby sme si sami sebe urobili také malé celoročné Vianoce a začali si všímať a vnímať ľudí aj okolo seba, trošku viac a tie naozajstné Vianoce môžeme sláviť raz do roka s pocitom, že sme si sami sebe dali ten najkrajší vianočný darček. Ako plynie čas, tak aj tie moje predstavy o Vianociach sa menia. Kedysi som snívala o tom, ako budem chodiť úplne sama, nestalo sa. Sklamanie trvalo však krátko, lebo mi Ježiško vymenil kočík za vozík, vozík za barly. Priala som si, aby som s deťmi mohla behať vonku, či po školskom dvore, namiesto toho som im barlami robila vzory do snehu a náš „akože“ domček mal ten najkrajší koberec. Pod stromčekom som si vždy našla bábiku, ale ja som si priala byť viac s mojimi rodičmi a bračekom, ktorí boli a sú pre mňa všetkým. Namiesto toho som bola v kúpeľoch aj niekoľko mesiacov a za celý ten čas som ich videla tri alebo štyrikrát. Teraz už viem, že to všetko malo zmysel, lenže malé dievčatko, ktoré má šesť alebo sedem rokov, to vníma inak. Hm... a samozrejme, ako každé dievča, aj ja som čakala princa na bielom koni. Princ síce po rokoch neprišiel ani na čiernom či gaštanovom, ale mám po svojom boku láskavého a dobrého partnera, s ktorým je prekonávanie prekážok je oveľa ľahšie. Áno, dodnes neviem krásne ozdobiť stromček, aranžérka zo mňa nebude. Boj s kaprom som ešte stále nevyhrala, možno aj preto, že Vianoce trávime s rodičmi, bez ktorých by tieto sviatky neboli ono.
Teraz mi pod stromčekom stačí rodinná pohoda, šťastné tváre obdarovaných, dobré jedlo, klasické vianočné rozprávky, večerná prechádzka a ktovie, možno predsa sa mi raz splní aj môj detský sen a budem chodiť sama. Veď tieto sviatky sú predsa aj o zázrakoch, však? Dovoľte mi teda popriať Vám všetkých krásne vianočné sviatky, nech Vám prinesú lásku v srdci, pokoj v duši, možno aj padajúce snehové vločky. Z celého srdca Vám želám pod vianočným stromčekom taký malý zázrak, ktorý Vám rozžiari oči, bez ohľadu na to, koľ- ko času Vám už pretieklo pomedzi prsty.
Všetko dobré Monika Jalakšová
0800 105 707 
