Veselo s autizmom

Aby sa po zamknutí nikto dnu nedostal, manžel pritlačil o zárubňu poličku.
Malému návštevníkovi neušlo, že v krabici pri Maťkovej posteli bol balíček lízatiek, ktoré sme dostali pre deti na tábor a boli pripravené na „pokladovku“. Dvakrát sa ich pokúsil odniesť, ale nedovolili sme mu to a namiesto toho sme mu ponúkli sušené ovocie.
Po obede všetky rodiny s deťmi trávili čas v tvorivých dielňach von v altánku. Môj muž s malým Maťkom išli do izby niečo zobrať a po chvíli, keď sa vrátili von, sa ma manžel pýta, či som malému susedovi dala ten balíček s lízatkami, lebo sa hostí na jeho obsahu na trampolíne. Kým sme k nemu dobehli, už mal jeho značnú časť rozbalenú a zbaštenú. Zobrali sme mu to, čo zostalo a išli na izbu. Zárubňa bola vytlačená a dvere otvorené. Jeho túžbu po lízatkách neudržala ani pritlačená polica.
Lízatká aj s krabicou sme odniesli na inú izbu, ktorá sa už otvoriť nedala. Zakaždým však, keď mladý muž išiel okolo tej našej, neodolal pokušeniu znovu skúsiť šťastie. Dva razy sa mu to ešte podarilo, ale už nemal čo z jej útrob odniesť. V jedálni bola sklená skrinka so sladkosťami, ktoré kuchárky predávali záujemcom. Po pár dňoch musela byť otočená sklenými dverami k stene, lebo malý maškrtník nenechal ani túto lákavú nástrahu na pokoji.
Mame brával kľúče od izby a úpenlivo skúšal všetky dvere, či niektoré nepovolia a izba nevydá sladkú odmenu. My sme sa na tom smiali, ale chudera maminka prežívala nepríjemné chvíle. Ale časom pochopila, že všetky decká sú beťári, každý svojím spôsobom.

Kabelková lady
Kamarátka má dcérku, ktorá miluje náhrdelníky, hodinky, okuliare, kabelky. Rada listuje v katalógoch a nemôže spustiť oči z konkrétnych
druhov tovaru.
Raz s maminou išli do nemenovaného bystrického obchodného centra a spolu s nimi aj iná kamarátka s dcérkou. Prechádzali spoločne
po butikoch a obzerali si veci, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť. Aspoň sa kochali pohľadom na ne. Družne spolu debatovali, pričom si nevšimli,
že nielen oni majú záujem o tovar.
Malá slečna medzičasom, kým jej maminy nevenovali pozornosť, zavesila objekt svojho záujmu na kamarátkin kočík, v ktorom sedela jej
dcérka. Odchádzajúc z obchodu si však mamina dievčatka v kočíku všimla, že má cez kočík prevesenú značkovú tašku nemalej hodnoty. To
bolo ich veľké šťastie, lebo by sa bez vlastného pričinenia dostali do nepríjemnej situácie.
Aj také veci sa stávajú.

Inkaso
Maťko mal asi päť rokov a jeho zlozvykom bolo, že všetko, čo nepatrilo na kredenc v kuchyni, zmietol z neho dole. Už v tej dobe trpel upratovacím
reflexom a vedel, že odpadky patria do smetného koša.
Môj manžel vždy na začiatku mesiaca vyplatí inkaso a v tej dobe mi ešte nechával ústrižok z neho na kredenci, aby som ho odložila, dnes ho
už dáva na poličku do kalendára. Ja už som bola tak načasovaná, že som ho automaticky zobrala a odložila. Jedného pekného dňa sa tak nestalo.
Maťko sa už vedel postaviť ku kredencu a tento malý fakt sme akosi prehliadli. Keďže som si našťastie robila poriadok v papieroch, chýbal mi ústrižok, ktorý už mal byť zaplatený, ale nikde som ho nenašla. Manžel na moju otázku, či už zaplatil, pokývol hlavou, že áno. A kedy?
Opýtala som sa ho. Minulý týždeň, odpovedal. Vtom mojou hlavou prebehlo, čo sa asi stalo. Keďže bol pondelok a v utorok u nás odvážajú
smeti, moje kroky viedli ku košu, ktorý bol samozrejme prázdny. Večer som musela pekne s baterkou absolvovať prebierku smetí v kontajneri.
Našťastie bola táto nemilá práca korunovaná úspechom. Ústrižok bol dokonalo upravený do guličkovej formy. Ešteže tak, lebo Maťo mal aj
inú záľubu, žuť papier. Takto stačilo papier rozbaliť a prežehliť ho žehličkou, v tom druhom prípade by sme už mali smolu.

Učebná pomôcka