Prečo som sa rozhodol napísať túto úvahu je napr. fakt, že moderný svet ponúka ľudom veľa pozlátok a pritom ich obral o životnú miazgu. V dnešnom svete stresu, neustáleho psychického tlaku, nervozity, neistoty či frustrácie nás všetky tieto negatívne pocity a emócie oberajú o energiu, narúšajú našu vnútornú rovnováhu a berú nám chuť do života. Ovplyvňujú nielen psychiku ale postupom času aj náš zdravotný stav. Ľudí je potrebné naučiť inak myslieť a premýšľať nad tým, čo sa deje s ich telom, keď ochorejú a zvlášť naučiť ich prijímať veci a život taký aký je bez zbytočných emócii, ktoré rozširujú pesimizmus a vytvárajú mnoho príčin ich neskorších zdravotných problémov. Každý má do určitej miery vplyv na svoje zdravie a záleží na ňom ako sa k tomu postaví, čo práve prežíva a pociťuje. Buď sme v toku energii lásky, alebo v toku strachu a stresu. Naštartujte sa teda na svoje zdravie, vnímajte čo cítite, zmeňte náhľad na svoj život, svoje hodnoty, ďakujte zato, čo Vás v živote stretlo, pretože Vás to môže posunúť v ďalšom vývoji. A to buď k vývoju ducha, alebo Vás vráti naspäť na štart niečo, čo ste ešte nezvládli. Verím, že zvíťazí rozum a láska k svojmu zdraviu. Nie som si istý, či epidémiou dnešnej doby je stres, alebo naše ego. Pripúšťam, že to nie sú protiklady ale jedno s druhým súvisí. Stres môže byť aj ovocím ega, ktoré má nesprávne nastavené hodnoty. Osobne sa domnievam, že najhoršia kombinácia je vtedy, ak ctižiadostivosť/ ambicióznosť porazí zdravý rozum. Tento fakt sa negatívne premieta aj do politiky a sofistikovaní grázlov. Z ctižiadostivosti sa rodí aj stres, teda je tu nová kombinácia, ktorá mení človeka. Mali by sme sa vrátiť domov, k našej skutočnej podstate, k našej duši a uzdraviť sa. Uvedomujem si, že to nie jednoduché. Zaujal ma názor českého psychiatra, ktorý mi napísal: „Údajne kedysi Voskovec a Werich povedali: To by bylo báječný, kdyby to bylo možný. Ale vono to nejde. Zotrvačnosť je hrozná vec, ľudská chamtivosť tiež a mozog podľa odborníkov je nastavený tak, že nedokáže oceniť dobro (keď tak len na chvíľu) a je nastražený proti nebezpečiu a stratám. A tak sa psychopatom dobre manipuluje s davom.“ Summa summarum. Kvalitne prežiť život je interiérna záležitosť. Akékoľvek externé podmienky nezaručujú vnútorné uspokojenie. V každom prípade si myslím, že človek by mal poznávať život zo všetkých aspektov. Univerzálne rozvinutá osobnosť vie zostaviť hierarchiu dôležitosti a prechádzať život neustálym zušľachťovaním. Je dôležité byť kontinuálne v každom veku dostatočne flexibilným na to, aby človek dokázal konštruktívne riešiť výzvy doby, tzn. nezaostával generačne. Postupne vekom človek na základe životných skúsenosti volí kvalitu na úkor kvantity. Je smutné až tragické akým spôsobom je nastavený svetový systém, ktorý harmonicky rozvoj osobnosti nepodporuje. Na druhej strane v dnešnom informačnom prostredí ak človek vyvinie veľké úsilie, vie sa dopracovať ku kvalitným informáciám, obohatiť nimi svoj život a pretaviť ich do životnej praxe. Doba dneška vyžaduje kontinuálne sebavzdelávanie a fokus na kvalitné informácie, ktoré môžu pomôcť jedincovi i spoločnosti. Je podstatné, čo je naším motívom, hybnou silou. Či to je strach alebo láska. Istou hladinou strachu asi musíme disponovať, pretože človek inak sa stráca hranice medzi dobrým a zlým konaním. Čo prevláda v našej mysli, nazeraní na svet - vďačnosť alebo nespokojnosť. A také ovocie žneme. Ako hovorí jeden americký duchovný učiteľ - nebo alebo peklo nie je po smrti. Žijeme ich už v našom živote podľa toho, ktorú cestu sme si vybrali. A o tej ceste je každý krok, každý deň, či chvíľa. Preto je dnes stále viac počuť o dôležitosti žiť naplno a pozitívne každú prítomnú chvíľu. Uvedomujem si, že nie každý vidí užitočnosť nejakej ďalšej diskusie na podobné témy. Také veci síce nepovažujú za nedôležité, ale nevidia cestu ako objektivizovať názory na ne, takže každý môže hovoriť dosť ľubovoľne podľa svojej intuície alebo všeobecných názorov. Ja osobne si myslím, že každá úvaha dopĺňa ľudské myslenie a preto to dáva môjmu písaniu zmysel a plnú nádrž na pokračovanie. Smutné je, že ľudia sa nemajú čas zamýšľať nad dôležitými témami. Niekde je chyba. Čestnosť by mala byť hlavným hýbateľom ľudského konania.
S pozdravom, PhDr. Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Mokrohájska 1,
842 40 Bratislava
Sekretariát IPR: 02/59 209 106
Fax: 02/ 54 65 00 63
Ústredňa: 02/ 54 65 13 54 - 55
http://www.iprba.sk/
0800 105 707 
