Valentín, deň zamilovaných.

 
Hlavným zmyslom akéhokoľvek sviatku je si niečo pripomenúť. A nielen pripomenúť.
V daný deň by sme sa mali zamyslieť nad jeho duchovným zmyslom a odkazom. Aby sme vďaka MDŽ nezabudli na ženy, vďaka Dňu otcov na otcov či vďaka MDD na deti a  tak ako sa správame v  tieto dni, aby sme sa správali počas celého roka. Počas celého nášho života. Takto by sme mali pristupovať aj k Valentínovi – Dňu zamilovaných, ktorý do našich kalendárov pribudol len nedávno, no stihol už polarizovať našu spoločnosť.
 
Podľa niektorých je to komerčný sviatok nevkusu, kedy obchodníci majú žatvu, lenže ako všetko v živote, ani tento deň sa nedá a nemá vnímať čierno bielo. Vo všetkom je treba hľadať to dobré a to platí i o Valentínovi. Láska je to najcennejšie, čo môže vôkol seba šíriť a rozdávať. Láskou sa bojuje proti tme, láskou sa lieči i  uzdravuje. Je množstvo typov lásky a ešte viac odtieňov. Najcennejšou je láska materinská a láska partnerská, ktoré nie sú ovplyvnené ani farbou pleti, ani pohlavím, ani vekom. Aj v Biblii sa hovorí : „Miluj blížneho svojho“ a najbližší z blízkych, to sú naši partneri.
 A ako dieťa potrebuje materinské mlieko, aby prežilo, tak aj partneri potrebujú cítiť vzájomnú lásku. No nielen cítiť, ale občas i počuť láskavé slovo, dostať drobnú pozornosť, ktorá im dodá presvedčenie o láske.
 
Valentín Deň zamilovaných je dňom všetkých zamilovaných. Bez rozdielu. Láska nepozná hranice, takže aj my, Inak obdarení, sa môžeme tešiť z jej prítomnosti. A aj keď sa to možno niektorým bude zdať zvláštne, prežívame ju omnoho intenzívnejšie ako zdraví ľudia.
Síce každému z nás niečo chýba, no nechýba nám srdce, ktoré si na jednej strane ten hendikep uvedomuje, no na druhej strane omnoho intenzívnejšie po láske túži. Nielen po láske priateľskej, rodinnej, ktoré sú síce v živote dôležité a  potrebné.
 
Aj my túžime milovať a byť milovaní. Aj my snívame o  partnerovi, s ktorým by sme si mohli založiť rodinu, ktorá je základ ľudskej spoločnosti. Túžime objímať a byť objímaní. Nájsť pokojný prístav, kde si budeme môcť oddýchnuť, načerpať nových síl. Vyliať si srdce bez strachu z posmechu. Vychutnávať si teplo nielen rodinného krbu, lež i teplo prameniace z lásky nášho partnera. Avšak tu predsa len ten hendikep cítiť.
Psychická citlivosť Inak obdarených trošku brzdí v kontakte s okolím, pretože naša spoločnosť si ešte stále i napriek badateľnému pokroku nedokáže vždy nájsť k nim cestu. Hlavným poslaním človeka a zmyslom jeho života je pomáhať a rozdávať lásku. V tomto prípade to platí dvojnásobne. Už nie je takou zvláštnosťou bezbariérový prístup do kaviarní, divadiel či na kultúrne, športové, alebo spoločenské akcie, kde sa môžeme dostať do spoločnosti a nadväzovať vzťahy.
 
Pri pozitívnom vzťahu spoločnosti v tejto oblasti sa tak môžeme častejšie zapájať do spoločenského života, čím budeme nielen obohacovať sami seba, ale zároveň aj okolie, spoločnosť, kde žijeme. V súčasnej dobe sa veľa toho hovorí o kríze vzťahov. Na túto tému diskutujú odborníci ako psychológovia, sociológovia či filozofi, ktorí dvíhajú prst upozorňujúc na postupné zhoršovanie situácie v spoločnosti. A práve tu by mohli Inak obdarení byť príkladom. Vzorom.
Kým zdravá časť spoločnosti čím ďalej tým viac dáva vzťahom menšiu vážnosť a dôraz, Inak obdarení svoje partnerské zväzky vnímajú veľmi citlivo. Mnohí z  nich pocítili zo strany majoritnej spoločnosti isté nepríjemnosti a aj z  tohto dôvodu vnímajú zamilovanosť omnoho vážnejšie. Vážia si oveľa viac prejav lásky a sú veľmi vďační, ak ich v živote niečo takéto postretne. To isté platí i o manželstve, ktoré im dáva silný pocit istoty. Pre nich ten prístav pokoja, ktorého sa často krát tak ľahkovážne ľudia vzdávajú, znamená doslova dar a tak sa i k nemu správajú. Sú šťastní, že aj napriek ich hendikepu ich má niekto rád a aj toto je jeden z dôvodov, prečo sú ich vzťahy silnejšie a trvácnejšie. Nehľadajú v partnerovi za každú cenu chyby a snažia sa vzniknuté problémy riešiť s pokorou a tolerantne.
 
Deň zamilovaných má v našej spoločnosti zmysel. Nie však iba ako deň osláv, ale najmä deň, ktorí by nám mal slúžiť, aby sme nezabudli na svojho partnera. Aby partnerstvo rokmi nezovšednelo. Aby sme nehľadali čo nás rozdeľuje, ale čo nás spája. Aby sa naša zamilovanosť nestratila sobášom, ale aby trvala po celý náš život. Kto miluje, ten žije. Žije jeho duša a  vďaka nej žije aj láska. Potreba milovať je jednou zo základných potrieb človeka. Potreba, ktorá náš dom premieňa na domov. Iba vtedy, ak sú ľudia zamilovaní vieme, že srdce je doma.
 
 Príjemne prežitý Deň zamilovaných všetkým ľuďom zo srdca želám.
 
 Peter Hraško