Čo je úcta? Neviem presne definovať to slovo, ale myslím si že vyjadruje určitý postoj k životu a jeho hodnotám. V prvom rade je o tom, aby si každý z nás VÁŽIL SÁM SEBA!!!! Bez ohľadu na výzor, na nadbytočné kilá, zdravotný stav či vedomosti. Veď ak si nevážime seba, ak nemáme úctu sami voči sebe ako ju môžeme prechovávať k druhým? Ďalej by sme mali byť úctiví aj voči starším ľudom. Stará ľudová múdrosť vraví: ,,Kde sú šedy tam sú vedy“! Niekedy si mladí vážili názor starších, radili sa s nimi a oni svojou múdrosťou a tým čo prežili vzdelávali mladšiu generáciu a snažili sa aby sa vyvarovala ich chýb. Treba dať ale pozor aby poučenie starších nebolo dávkované nad hranicu - všetkého veľa škodí, dokonca aj dobre mienených rád.
Úctu máme prechovávať aj v práci či už vo vzťahu k nadriadeným, podriadeným a kolegom. Vážiť si ich snahu a oceniť to. Úcte vedieme aj svoje deti. Učíme ich, aby si vážili nielen svoje hračky, rodičov, súrodencov, ale aby mali v úcte ľudí ktorých stretnú napr. pani učiteľky v škole či škôlke. Úctu máme prechovávať v rodinách a rodičia by mali ísť svojim deťom príkladom. Ak nadávame na všetkých okolo nás, ak sú všetci zlí a hlúpi a len my múdry aký vzor si vezme dieťa do života?
Dospelí často používajú výrazy ako krypel, dement, retard, škulko, tučibomba a pod... Keď vidia niekoho, kto sa ,,vymyká z bežného štandardu“. Dieťa také slová doma počuje a preberá ich do svojho slovníka!!!! Bohužiaľ je to tak. Môže snáď niekto z nás zato aký prišiel na tento svet? Aj o tom je úcta. Rešpektovať jeden druhého, Prijať ho takého aký je. Veď kto z nás je dokonalý???? NIK!!!! V dnešnej dobe slovo úcta stráca význam. Stráca svoju hodnotu. Stačí, že v televízii ukážu rodinu s viacerými deťmi, ktorá prežíva ťažké obdobie a už je diskusia na internete plná hanlivých komentárov. Vari matka, ktorá hoci v skromných podmienkach vychováva viac detí je odpad spoločnosti??? Podľa mňa si zaslúži obdiv a úctu.
Ak rodina má dve deti postihnuté, má s čím bojovať a nie počúvať komentáre typu: Načo robili ďalšieho krypla keď už doma jedného mali???Kde je úcta k životu, k matke čo dieťa deväť mesiacov nosila pod srdcom a priviedla v bolestiach na tento svet??!!Kde je úcta k novému životu??!!! To, že je človek pripú- taný na vozík, či lôžko alebo trpí určitou formou poškodenia zdravia neznamená že je menej hodnotný. Zaslúži si našu pomoc, rešpekt, uznanie a úctu. Samozrejme aj rodičia, ktorí sú nútení opustiť zamestnanie a venovať sa 24 hodín denne svojmu dieťaťu. Na záver mám také želanie pre nás všetkých. Skúsme všetci MILOVAŤ SVOJHO BLIŽNÉHO AKO SEBA SAMÉHO...
Pekný október priatelia,
M.Zakucia
Október 2014
