Prišla na rad moja filmová klasika, ktorá nikdy nesklame. Hneď na začiatok by som vám rada povedala, že scifi obchádzam, ako keď stretnete v meste niekoho, s kým sa vám vonkoncom nechce rozprávať. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo. U mňa je to Avatar. Kedysi mi niekto povedal, že v kine to bol premárnený čas. Ja to vnímam inak. Ten príbeh mi dal oveľa viac, ako som čakala. Aj ja by som rada aspoň na chvíľu „zaspala“ aj keď v nepohodlnom boxe, ráno sa zobudila hoc aj v inom tele a chodila. Ja viem, je to film. Ale je to nádherná predstava. Do poradia dnes pridávam aj film Nedotknuteľní. Francois Cluzet, zvládol svoju rolu bravúrne. Je nakrútení podľa skutočného príbehu. O to viac sa do neho dá vžiť. Uvedomujem si, že hlavná postava Philippe, je bohatý aristokrat, aj to, že bežný človek si nemôže zaplatiť niekoľko ľudí, aby sa o neho starali a dopomohli k tomu, aby mohol prežiť život, čo najplnohodnotnejšie. Aj tak som pri ňom plakala a po čase si ho pustím znova. Dáva mi nádej, že človek má šancu prežiť život šťastne a s radosťou v srdci. To sa dá aj bez vysokého čísla na konte. Možno budem troška naivná, ak poviem, že dokonca aj s asistenčným príspevkom v našom štáte.
Sú aj ľudia, ktorí pomôžu, urobia radosť, rozveselia, bez nároku na finančný zisk, čisto z jediného dôvodu, majú vás radi. Prajem vám veľa filmových zážitkov či už v kine, alebo doma z postele (ak skočíte, ako ja s červeným nosom a vonkoncom to nie je od alkoholu.
Monika Jalakšová
Vážne som sa pred ňou snažila ujsť. Neúspešne. O kom hovorím? Nuž o chrípke. Ležím už štvrtý deň v posteli a prehadzujem sa z boka na bok, ako horúci zemiak v ruke. Čítanie som musela odložiť na neskôr, lebo z nosa mám rovno Niagarské vodopády a oči mi samovoľne plačú.
Prechádzam teda na plán B.