Náš jazyk krásny, ľúbezný,
šumí sťa horské bystriny.
Sú tam slová, pre uši krásne tόny,
nerovnajú sa im žiadne iné jazyky.
Každý z nás pozná svoju reč rodnú
tak ako žiadnu inú.
Naša rodná reč, nepôjde od nás preč,
bo zabodla sa do našich sŕdc sťa ostrý meč.
Slovensko naše prekrásne,
Slovensko naše malebné,
máš prírodné krásy nádherné
i údolia malebné.
Krásne máš hory, plesá a lúčky,
ale i horské bystrinky a krásne potôčky.
Mám ťa rada, moje rodné Slovensko,
lebo ty si pre mňa nad zlato.
Kto by ťa rád nemal?
Iba hlupák, ktorý si ťa neváži!
Slovensko moje rodné, Slovensko,
nádherná si krajina.
Domovina moja krásna
Domovina moja krásna, sladká,
cudzina mi je kyslá.
Chýbaš mi domovina moja,
iná krajina sa ti nevyrovná.
Cnie sa mi za mojim rodným domom, kde som býval
a za mojou chyžou, kde som sa hrával.
Chýbajú mi lesné potôčky a lúčky,
pri ktorých som sa naučil poznávať rôzne rybky i chrobáčiky.
Niet nad domovinu sladkú našu,
ktorá spomína na detskú dušu našu.
Domovina moja krásna, rodná, ľúbim ťa,
najkrajšia si zo všetkých, naša rodná krajina.
Škola hrou, nie škola hororov
Deti by chceli mať v žiackej knižke samé jednotky,
ale nie vždy sa dá všetko pochopiť, a potom občas padajú päťky.
Nerady vstávajú do školy o siedmej,
ale boli by rady, keby sa škola začala o desiatej.
Keby sa stala ich vôľa,
nebola by na každej hodine žiadna písomná práca.
Keby náhodou zabudol pán školník zazvoniť na hodinu zvončekom,
srdiečko by im poskočilo šťastíčkom.
Na hodinách telesnej výchovy by sa chlapci bicyklovali,
dievčatá by si nechty lakovali.
Každý týždeň by nebola triednická hodina,
ale riadna divoká diskotéka.
Simona Strelcová
0800 105 707 
