Tento príbeh sa stal veľmi dávno. Bolo to v krajine, ktorá dostala meno Srdiečkové krá- ľovstvo. Žili v ňom poddaní a kráľ Dobrosrdc s kráľovnou Dobromilou. Kráľ s kráľovnou žili v nádhernom, prepychovom zámku s osemdesiatimi komnatami. Vedľa zámku bola krásna záhrada s ovocný- mi stromami a zámocký dvor zdobilo trblietavé jazero. Kráľ Dobrosrdc bol dobrý a spravodlivý a jeho poddaní sa mali dobre v tomto kráľovstve. Neexistovala v ňom nenávisť.
V tomto kráľovstve všetci nažívali šťastne až kým sa niečo nestalo ... a o tom vám teraz budem rozprávať. Prihodilo sa to v deň, keď mala kráľovná Dobromila priviesť na svet následníka trónu. Kráľ Dobrosrdc sa veľmi tešil. No v druhom, susednom kráľovstve, ktoré malo meno Mrakovo sa pripravovala hrozná vec. Žil tu kráľ Bohumil, ktorý bol opakom brata Dobrosrdca. Bol veľmi zlý. V tomto kráľovstve vládla nenávisť, jeho poddaní boli nešťastní, mali sa zle. Zle vládol Bohumil, poddaní museli tvrdo pracovať od svitu do mrku, dával im málo pláce.
Ľudia sa nesmeli zasmiať, ani veseliť. Dobrosrdcov starší brat Bohumil, však v sebe dusil zlosť a nenávisť k Dobromile, lebo si vybrala za muža jeho mladšieho brata a nie neho, a tak chcel spáliť celé kráľovstvo a zabiť úplne všetkých. No musel vymyslieť plán. Zatiaľ, čo Bohumil plánoval svoj zlomyseľný čin, Dobrosrdc a jeho poddaní čakali na príchod malého bábätka. Kráľ stál nervózne pred mohutným, prepychovým zámkom, vedľa trblietavého jazierka s komorníkom Miroslavom. Zopár hodín ubehlo, než jedna z dvorných dám zavolala z kráľovninho okna: „Kráľ môj máte dcéru, volá sa podľa vašej matky Angela.“ „Ó také šťastie!“ zvolal kráľ Dobrosrdc.
Pritom, tak rozhodil rukami, že buchol komorníka Miroslava a ten padol do jazierka, pri ktorom stáli. Komorník sa horko- ťažko vyštveral z jazierka. „Pán kráľ, idem sa prezliecť do suchých šiat, potom dám vystrojiť hostinu na oslavu narodenia princeznej Angely a prosím vás, keď sa dozviete nejakú radostnú správu nerozhadzujte rukami“, povedal mu komorník vytriasajúc si z nohavíc žlté rybky.
„Haha, prepáč Miroslav nechcel som ťa zhodiť... a pozvi aj obyčajný ľud. Treba im trocha oddychu od toľkej práce“ odpovedal kráľ, smejúc sa a hádzajúc rybky naspäť do jazera. Komorník sa tiež smial, ale neodpovedal, odišiel do zámku. Kráľ išiel navštíviť svoju ženu i dcérku. Samozrejme, keď sa začala oslava bolo veselo, jedlo sa, popíjalo a tancovalo sa, pokým, Bohumil nezapálil prvý dom. Bohumil prišiel so svojím vojskom, ktoré zapálilo dom za domom, už už sa blížili k zámku. Bohumilov škodoradostný smiech sa rozliehal po kráľovstve. Dobrosrdc a Dobromila vyšli na kráľovský dvor, zrazu začuli Bohumilov hlas: „Dobromila zomrieš spolu s poddanými, dcérou Angelou a tvojím mužíčkom Dobrosrdcom, lebo si si zvolila za manžela môjho mladšieho brata a nie mňa!
Vieš čo? Miloval som ťa, ale už ťa nenávidím, preto musíš zomrieť!“, zúrivo kričal Bohumil. Skôr, než začali kráľ s kráľovnou prosiť o milosť, Bohumil zapálil zámok a jeho okolie. Kráľ Dobrosrdc bežal rýchlo do komnaty, kde bola uložená princezná Angela v ružovej kolíske. Oheň bol všade, šľahal mu do tváre, no nevšímal si to. Ľud ,už bol mŕtvy aj komorník, aj dvorné dámy. Len dieťatko bolo nažive, pritúlil si ho k sebe a utekal zo zámku. Keď vyšiel von naskytol sa mu hrozný pohľad, uvidel Dobromilu s prebodnutým hrudníkom Bohumilovým mečom, bez zná- mok života. Slzy mu tiekli prúdom, no vedel, že sa musí dostať preč z horiaceho kráľovstva. A tak s bábätkom v náručí utekal, ako len vládal. Kráľovstvo bolo na míle ďaleko, keď odpadol od únavy, smädu a hladu. Našťastie letel nad tým miestom dobrosrdečný párik drakov. Hneď, ako zazreli nevládneho kráľa Dobrosrdca s maličkou Angelou vzali ich so sebou do ich dračieho príbytku v skale. Dobrosrdca uložili v hosťovskej chyži na kamennú posteľ i prikryli ho s prikrývkou utkanú z machu. Keď sa kráľ prebudil preľakane sa obzeral po kamennej miestnosti. „Ja som dračica Eleonóra a toto je môj muž drak Pazúr“, prihovorila sa dračica vystrašenému kráľovi.
„A ty si kto?“, pokračovala. „Ja som kráľ Dobrosrdc, ktorý prišiel o ženu a o všetko“, odvetil smutný kráľ. „Neboj sa pomôžeme ti, ale teraz si oddýchni“, pripojil sa drak Pazúr. Princezná Angela mala kamennú kolísku obloženú zeleným machom. Dračica jej zohriala mlieko, keď bola hladná a dala jej jesť. V noci, keď všetci spali letela nad dračím prí- bytkom dobrá ježibaba na pokazenej metle. Metlu nezvládla a preborila strechu a ocitla sa v dračej kuchyni. Bol to veľký buchot. Všetci vyskočili z postelí a utekali pozrieť do kuchyne, čo to bol za hluk. Ježibaba ich pekne pozdravila, ospravedlnila sa, že im spôsobila takú, veľkú škodu. A hneď to opravila jediným kúzlom. Potom sa ešte opýtala, či chcú splniť nejaké želanie. „Ale môžem splniť len jedno“ dodala ježibaba. Drak s dračicou si vymenili pohľady a jednohlasne povedali: „No my by sme si želali, aby si tuto nášmu priateľovi Dobrosrdcovi vrátila všetko o čo prišiel.“ „Viem o všetkom, čo sa stalo a vrátim mu všetko a jeho brata Bohumila potrestám!“ odpovedala a začala čarovať. Skôr, než sa nazdali, ocitli sa všetci v znovuzrodenom kráľovstve, všetci ožili, komorník, poddaní aj kráľovná Dobromila. Kráľ bol veľmi šťastný. V celom kráľovstve znovu zavládlo šťastie!
Drak Pazúr sa stal kráľovským radcom a dračica Eleonóra pomáhala kráľovnej Dobromile s výchovou malej Angely. A čo kráľov brat Bohumil? Ježibaba ho potrestala za jeho nenávisť a zlomyseľné činy a premenila ho na chladný kameň. Kde sa podelo Bohumilovo kráľovstvo? Dobrosrdc ho spojil so svojím kráľovstvom, naďalej, vládol múdro i spravodlivo. A to je koniec tomuto príbehu.
Simona Strelcová
Júl - August 2014
0800 105 707 
