Po prvé, odmietala som sa dať uspať, akosi som videla pod povrch vynálezu zvaného narkóza, po druhé, na mne nikto nebude praktikovať v mojich očiach mäsiarinu. Po tretie, túto „srandu“ nehradí zdravotná poisťovňa a tých 2000,-€ viem minúť aj zmysluplnejšie... Dlahu istý čas nenosím. Pripadala som si ako flákač. Zrazu som bola úplne v pohode bez nej. Dávno som dala zbohom ránam, kedy som sa na nohu nebola schopná postaviť. Stále som netušila prečo. Respektíve, neanalyzovala som to.
Včera pri cvičení zrazu hovorím: „A vieš, že ja tú dlahu už nenosím? Ja mám dojem, že sa mi tá achilovka natiahla.“ Ukázala som zopár cvikov, ktoré podľa mňa na to mali vplyv. Ivan sa usmial. „Jasne, že sa natiahla.“ Cvičením som za mesiac dosiahla viac ako ročným každonočným používaním dlahy. „Lenže prečo to potom lekári neordinujú namiesto tých nezmyslov, čo stoja kopec peňazí?“ nedalo mi to. „Pozri, tieto cviky majú 5000-ročnú tradíciu. Oni sa tým jednoducho nezaoberajú. Sú vynikajúci lekári. A tá medicína je tu pár desiatok rokov.“
Nechápavo som pokrútila hlavou a cvičila som ďalej. Otvorene priznávam, že ak by mi dakto pred dvoma mesiacmi povedal, že urobím drep, zasmejem sa mu do očí. Že ako tak prejdem otvoreným priestorom, dám mu teplomer. Že sa nielenže zavesím na hrazdu, ale sa aj pár centimetrov povytiahnem, to už by som vytáčala 155 a volala si na pomoc niekoho z psychiatrickej liečebne. Šľachy na ramene som mala neuveriteľne skrátené. Milimeter po milimetri povolili. Áno, bolelo to.
A čo má byť? Tá achilovka, to tiež nebola prechádzka ružovou záhradou. Ak by som začala menovať, prečo všetko som isté pohyby nevedela vykonať, zaplním tým zostávajúci priestor pre článok. Pomaly som sa naučila hľadať spôsoby, nie také obľúbené dôvody. Dnes s úsmevom spomínam, ako som nevedela došľapnúť na chodidlo. Teším sa na pohľad ďalšieho neveriaceho Tomáša v bielom plášti. Nie, nie som zaujatá voči lekárom.
Všetci sme iba a len ľudia. Záleží na tom, že Ty si docent a ja iba obyčajný roľník? V súčasnom svete plnom sebaklamu aj áno... Do rúk Vám všetkým vkladám nádej. Nie som odborník, nemám na to diplom, ale mám niečo viac – priamy zážitok. Viem, o čom hovorím. Nemám dôvod niekoho zavádzať. Mám iba dôvod urobiť niekoho život zmysluplnejším a ukázať mu, že bez ohľadu na vonkajšie okolnosti – vy na to máte, ak naozaj chcete. Dôkaz? Pozri sa na mňa.
Dagmar Sváteková
Marec 2015
0800 105 707 
