Niekedy sme presvedčení, že máme dobrého priateľa a on sa „prejaví“ práve vo chvíli, kedy ho najviac potrebujeme. Vtedy zistíme, že sme na tomto svete úplne sami a že ten, kto s nami tancoval za slnečného svitu a o ktorom sme si mysleli, že s nami pobudne aj v búrke, nás pri prvých kvapkách dažďa opustí. Počula som už o takomto „priateľstve“ a rada by som vám o ňom napísala.
Kamil a Peter boli kamarátmi už od základnej školy. Išli spolu i na strednú a neskôr si našli aj partnerky, s ktorými sa časom zosobášili. Spolu chodili na výlety, dovolenky, stále sa navštevovali, až kým Kamil, kvôli istým problémom v práci, nezačal prepadávať alkoholu. Jeho manželka s dcérkou to nezniesli a opustili ho. Prosil ich, aby ostali, no jeho manželka povedala, že kým bude piť, nevrátia sa. Peter však, ako jeho priateľ, stál stále pri ňom a pomáhal mu odvyknúť si od tejto hnusnej závislosti. „Priateľu môj, takto predsa nemôžeš žiť! Stratíš svoju rodinu - milujúcu manželku a nádhernú dcérku! Čo ti dá alkohol? Nič, len chvíľkové potešenie a potom kopu žiaľu. Spadol si síce na kolená, no ak budeš veľmi chcieť a snažiť sa, môžeš ešte vstať. A ja ti pri tom pomôžem,“ s úsmevom povedal Peter. Vybavil mu protialkoholické liečenie a keďže Kamil túžil po vyliečení, podarilo sa mu tejto závislosti zbaviť. Jeho manželka s dcérkou sa k nemu vrátili a v ich rodine bol zas pokoj a láska.
To by bol pekný záver príbehu, keby to bol koniec, lenže karta sa teraz obrátila. Petrova manželka neskôr ochorela. Dostala rakovinu a o dva roky bola pod zemou. Nemali deti, takže Peter sa utápal v žiali, pretože po jeho milovanej manželke mu neostalo nič - iba krásne spomienky. Pracoval vo firme, v ktorej sa pracovné sily museli zredukovať, preto Petra navyše aj vyhodili.
V dôsledku toho už nedokázal splácať nájom za byt a tak sa musel vysťahovať. Nevedel, čo má robiť, chcel si nájsť prácu a hľadal i lacnejší podnájom, no to chvíľu trvá. Preto najprv hľadal pomoc u svojho „najlepšieho priateľa“ Kamila: „Ahoj Kamil, mohol by som ťa poprosiť a zostať u vás pár dní? Vieš, nemám kde bývať. Aspoň kým si nenájdem novú prácu a nový byt.“ Kamilova reakcia Petra veľmi prekvapila: „Ahoj, ja ti, bohužiaľ, nemôžem pomôcť. Máme totiž malý byt a nie je tu dosť miesta. Skús to radšej inde,“ a zabuchol Petrovi dvere pred nosom. Peter ostal ako obarený. Po tomto rozhovore sa pobral do parku a ustlal si na lavičke. Stal sa z neho bezdomovec, až kým sa raz nezoznámil s človekom, ktorý mu podal pomocnú ruku. Cudzí človek. Veru tak - niekedy sa cudzinci môžu stať najlepšími priateľmi rovnako, ako sa najlepší priatelia stanú cudzincami.
Je veľmi užitočné občas sa vzdialiť od všetkého, o čo sa opierame, aby sme zistili, čo je pod našimi nohami skala a čo piesok. Často to môže vyzerať tak, akoby to bola skala a je to len obyčajný piesok. Potom nás však čaká nemilé prekvapenie a sklamanie, aké čakalo aj Petra v tomto príbehu. Preto si treba vážiť skutočných priateľov, ktorých je na svete tak málo.
Zuzana Števáková
