Polepšovňa mužov

 „Viete, ten môj nie je zlý,“ začala rozprávať Viera. „Čo mu poviem, všetko spraví.
Zniesol by mi aj modré z  neba. No to jeho fajčenie ma umáralo. Červenou farbičkou som mu na krabičke od cigariet popodčiarkovala varovanie ministerstva zdravotníctva, že fajčenie škodí zdraviu. Ignoroval to. V byte si nezapálil, ale ten cigaretový dym cítim všade.
Jedného dňa som si pred ním zapálila aj ja. Pozoroval, ako si beriem z krabičky cigaretu, pripaľujem si ju jeho zapaľovačom, potom som si pohodlne vyložila nohy do kresla a keď som lakonicky prehodila: „Drahý, prines mi popolník“, nevydržal to. Schmatol zo stolíka krabičku cigariet i so zapaľovačom a hodil ich do koša. Nebudete mi veriť, no od toho dňa si ešte nezapálil. Dúfam, že si už ani nezapáli.“ „Ten môj bol strašne neporiadny,“ pridala sa Slávka. „Niekedy som mala pocit, že ma už deti viac počúvajú, než on. Keď sa najedol, riady po sebe nepoumýval, na jednom kresle skladoval košele, na  druhom nohavice. Najviac ma vedelo rozhádzať, keď som s doslova vyplazeným jazykom vysávala obývačku a on ma zdvorilo poprosil, aby som vypla ten krám, lebo nepočuje televíziu. Jedného dňa som si však povedala: Dosť! Mali k nám na  obed prísť jeho rodičia, ale ja som pokojne ostala ležať v posteli. Obývačka bola neuprataná, v kuchyni plno špinavého riadu. Manžel na  mňa neveriacky pozeral: Ty nevstávaš? Nie, odpovedala som mu a pokojne sa obrátila na druhú stranu. O chvíľu som počula prúd tečúcej vody, ktorý vystriedal bzukot pusteného vysávača. Od toho dňa mi moja polovička usilovne vo všetkom pomáha.“ „Dievčatá, ja som to mala z vás hádam najťažšie,“ - povedala Veronika. „Ten môj, to boli samé pletky so ženami. Jediné východisko som videla v rozchode, no deti mi bránili v mojom rozhodnutí. Boli sme i  v manželskej poradni – a  chvíľu bol pokoj. Ale nie dlho. Dozvedela som sa, že už zasa podľahol čaru inej ženy. Bol si mnou veľmi istý, veď som bola milujúcou matkou a vzornou manželkou, doma mal svoje pohodlie a plné brucho.
Čo mu viac chýbalo? Ja som sa však vzoprela. Odsťahovala som sa spolu s deťmi ku kamarátke a dožičila si voľnosti. Sama som išla s deťmi na  dovolenku, s priateľmi som podnikala rôzne výlety, niekedy som si išla dokonca aj zatancovať. Mužíčkovi sa to však nepáčilo a kolenačky ma prišiel prosiť, aby som sa vrátila. Chvíľu som robila drahoty, no potom som si povedala, že to ešte raz skúsim, veď v kútiku srdca ho mám ešte stále rada.“ Dostala som skvelý nápad:“ Dievčatá, čo keby sme tak skúsenosti s prevýchovou našich manželov využili? Začneme podnikať a zriadime si Polepšovňu mužov! „Ale na  ich vyliečenie radšej nebudeme poskytovať záruku!“ – dodala skepticky Veronika.