Odpúšťanie

Vtedy si ľudia uvedomia, že už nemá význam držať v sebe nenávisť, ktorá pochádza z minulosti...

Príbeh, ktorý vám porozprávam, je príbehom mladého chlapca, ktorý pochopil, že staré hriechy zbytočne ťažia na duši. Emil vyrastal v poriadnej rodine - otec lekár, mama učiteľka, no keď mal šesť rokov, situácia sa náhle zmenila: z jeho otca sa stal alkoholik a vyhodili ho z práce. Matka musela celú domácnosť utiahnuť sama. Žili skromne a každé Vianoce ho jeho mamina chcela urobiť aspoň na chvíľu šťastným - kúpila umelý stromček, ktorý spoločne vyzdobovali, na Štedrý večer pripravila jednoduchú večeru a obdarovala ho skromnými darčekmi. Tieto sviatky však boli preňho skôr utrpením ako radosťou. Jeho otec bol totiž každé Vianoce opitý a robil cirkus: „Načo zdobíte ten stromček, načo vám bude?! Aj tak sú to len úbohé sviatky! Nemáme riadne ani čo žrať!“ kričal zlostným hlasom, v ktorom bolo cítiť alkohol. Popritom búchal so všetkým tak, že malého Emila iba tak trhalo. V Emilovi sa zrodila nenávisť. Nenávisť, ktorá v ňom zapustila hlboké korene.
Všetko sa to zmenilo, keď mal Emil 18 rokov a dovŕšil vek, kedy dokončil školu a  mohol odísť za prácou do iného mesta. Tu sa onedlho oženil. So svojou vyvolenou mali až troch potomkov a tentokrát bol už otcom on. Vždy sa s deťmi hrával, túlil sa k nim a svoju ženu nadovšetko miloval. Na Vianoce s celou rodinou vyzdoboval stromček, spieval koledy a spolu piekli perníčky.....
Až jedného dňa - presne pred Vianocami, dostal dopis, kde mu jeho mamina písala, že otec má rakovinu pečene, je už na tom zle a prial by si ho ešte raz vidieť.... Emil rozmýšľal, no nakoniec ho práve jeho manželka presvedčila, aby tam šiel. Keď uvidel otca na smrteľnej posteli, v očiach sa mu zaligotali slzy. Boli to slzy ľútosti. Jeho otec bol vychudnutý na kosť a  nevládal už ani hovoriť.
Emil k nemu podišiel a  len čo ho chytil za ruku, otec sa na neho uprene zadíval. V  tej chvíli v jeho pohľade uvidel prosbu - prosbu o odpustenie. Odpustenie za každé zničené Vianoce, aj za celé zmarené detstvo. „Odpúšťam ti ocko“, povedal Emil a  vtedy pocítil taký zvláštny pocit. Akoby sa v  ňom niečo zmenilo. Ten hnev, ktorý doteraz k otcovi cítil, sa v  tej chvíli kamsi stratil. Z jeho duše, ktorú donedávna ťažil, zrazu akoby odpadol veľký balvan. Bol to práve čas Vianoc, kedy sa odohral tento príbeh a preto si myslím, že v tomto čase by si ľudia mali odpúšťať nové, ale i  staré hriechy, ktoré zbytočne ťažia ich dušu......

Zuzana Števáková