Dóbre... Dóbre... Všetci ustrojení, čakáme hostí. Pečie sa, chystá sa. A ja som dostala zodpovednú úlohu. V kaviarni, kde pracujú rôzne postihnuté osoby- teda to znie tak neosobne, naozaj sú to moji priatelia, ale každý je inak zdravotne obmedzený.
Zdravotne postihnutý. Iný. Éšiš, aký vlastne. Hendikepovaný. Já neviem. Jednoducho som dostala za úlohu ich koordinovať. Ja absolútne zodpovedná som sa tej úlohy chopila ozaj celým svojím ja. Janka so sklerózou mutliplex má úplne iný priebeh ochorenia ako Danka so sklerózou multiplex.
Vozičkár Janči je zas úplne iný ako vozičkár Mišo. Malô a zlatô žieňa- dievčatko Vlaďka, je nielen nízka vzrastom, ale trpí aj inými ochoreniami. Janka dva s dé-em-ó vyštudovala výšku, ale Katka s dé-em-ó má „len“ strednú školu. Veronika s dé-em-ó už aj kedysi pracovala. Jaj a Aďka s downovým syndómom... to je človiečik. Na chleba natrieť. Veľké srdiečko, dobrý človek. A Ďuri, no to je kapitola sama o sebe. Chalan po ťažkej autonehode s trvalými následkami. Veliký to feši a srandista. Ja sa cítim vo svojej pozícii strašne zodpovedne, a tak som na nich prísna. Lebo oni vedia pracovať, sú len obmedzení v niektorých činnostiach. Chcem, aby práca bola dokončená, zákazníci spokojní. A tak pomáham... Janka nevie to, tak to za ňu robím. Ďuri nevie to, preto mu pomáham, Danke treba podať to, lebo nedočiahne, Vlaďka je maličká a už unavená, tak za ňu doťahujem niečo iné...
Lietam ako handra a... ... a zachytávam chichot... Všetci do jedného sa mi za chrbtom chichocú tak schuti, že Janke od smiechu vyhŕkli slzy... Drží sa za ústa a smeje sa. Ostatní s ňou. Ja už nevládzem zapletať nohami, no smejem sa s nimi... Pochopila som... Vy potvory!
Zrazu vlastne zisťujem, že obmedzená som ja. Vo vnímaní toho, čo títo ľudia dokážu. Urobila som prácu za nich, pretože som im s tým chcela pomôcť. A oni ma v tom nechali. Nechali ma vlastne urobiť za nich to, s čím by si oni navzájom pokojne vedeli pomôcť. A ktovie, či tušia, čo všetko ma za rok a pol dennodennej spolupráce naučili. Ďakujem.
-iškro