Možno niektorí z vás, čo sa venujete osobnému rozvoju a na podobné podujatia chodíte, viete, že Mark najprv na človeka tak šibalsky po očku pozrie, zamyslí sa, a potom napíše nejaké osobné prianie. Tak sa aj stalo. Keď som si knižku otvorila, čítam: „Milé Zuzance, s přáním lásky bez podmínek, s přáním veškeré radosti a s přáním klidu a míru nadevše chápání.” Lásky bez podmínek? To je vážne to, čo potrebujem najviac? To je to, čo som si potrebovala odniesť? Smršť otázok, ktorá sa mi spustila v hlave celkom jasne signalizovala, že zjavne áno. Inak by som nemala potrebu takto to riešiť, však? Okamžite mi to docvaklo. V mojom svete bolo veľa lásky. Veľa lásky k okoliu, k mužovi, k rodine, priateľom, k sebe samej... ale zároveň tak veľa očakávaní, predstáv, prísnosti, všelijakých vlastných kritérií, ktoré som si stanovila. Bolo pre mňa v pohode mať sa rada za svoje silné stránky, za svoju kreativitu, vizionárstvo, empatiu a rôzne iné dobré vlastnosti, ktoré som v sebe pomaly objavovala. Bolo pre mňa v pohode mať sa rada, keď sa mi darilo, keď som pekne efektívne pracovala, keď som PLNILA svoje vlastné očakávania o sebe. Vo chvíli, keď som ich neplnila, akoby som sama nad sebou stála s bičom.
Prečo som taká spomalená? Prečo robím toľký chaos a neporiadok? Prečo toto robím tak a tamto onak? A prečo toho nestíham viac? Veď poznám ľudí, čo stíhajú oveľa viac... „Zuzka, na tomto budeš musieť ešte popracovať,” hovorila som si „láskyplne”. Asi si viete predstaviť, že na ľudí vo svojom živote som nebola tiež práve nenáročná. A pritom... nie je náš život, celé naše bytie dostatočný zázrak, aby sme sa milovali iba tak? Aby sme sa mali v úcte iba tak? Aby sme si dávali lásku za každých okolností – aj keď nemáme super výsledky v škole, aj keď nie sme hviezda kolektívu, aj keď nepodávame taký výkon, aký by sme možno chceli, aj keď nemáme perfektný výzor, aj keď sme príliš tučný/chudý, príliš veľkí bordelári, lenivci a máme tisícoraké iné „poruchy”? Nie je fakt, že sa ráno nadýchneme, precitneme a žijeme tým najzázračnejším a najväčším dôvodom pre lásku? Pre radosť? Pre oslavu? Nenapĺňa vás úžasom, že vaše bunky robia toľko činností, ktoré vás udržujú pri živote? Vraj keby sme mali vedomou mysľou ovládať všetky životné funkcie, umreli by sme za pár minút :-). Sme zázrak. Je načase začať sa správať k sebe aj k ostatným ako k zázraku.
Zuzana Koščová, Rozprestri krídla
0800 105 707 
