Častokrát sledujem v skupinových diskusiách, ako sa ľudia, ktorí poskytli pomoc, rozčuľujú, že s ich darom nebolo naložené v súlade s ich očakávaniami. Vždy ma to zaskočí, pretože ak chcem pomôcť a som svojprávna, tak pri podaní pomocnej ruky robím všetko tak, aby som sa k danej veci už nemusela vracať. Pár rokov fungujem ako aktívny dobrovoľník a „pomáhač“ a prešla som si všeličím. Ohrozovaním, vydieraním, klamstvami či zavádzaním, ale aj vďakou a silnými novými priateľstvami.
Tu je desať tipov, ako možno nezostať sklamaný z pomoci iným.
1. Majte jasno v tom, čo môžete dať. Väčšinou si vieme vyhodnotiť, na čo máme a na čo nie. Ak môžeme niekomu čosi darovať, je jedno, o aké množstvo ide. Nájdime si človeka, ktorý s darom naloží tak, ako potrebuje on. Nie my. On. Nám musí byť jasné len to, či je to jasné jemu. Ak môžete darovať jedlo, darujte ho hladnému. Ak môžete darovať oblečenie, darujte ho neodetému. Ak môžete ponúknuť prácu, dajte ju tomu, kto ju hľadá. Ak môžete dať peniaze, dajte ich tam, kde s nimi naložia ako treba.
2. Vždy si overte, komu pomáhate. Pokiaľ poznáte človeka, ktorý pomoc potrebuje, overovať veľmi nemusíte, nie je na to dôvod. Pokiaľ však reagujete na potrebu človeka, ktorého ste nikdy nevideli, je na mieste klásť otázky. Verte, že ľudia, ktorí pomoc potrebujú, vám na vaše otázky zodpovedajú, aj keď budú nepríjemné. Okrem toho, máte právo vedieť, ako bude vynaložené s tým, čo poskytnete. Či už ide o materiálnu, či finančnú podporu.
3. Majte na pamäti, čo ten človek potrebuje. Ak ste sa rozhodli darovať peniaze hladnému, je jasné, že budete očakávať, že si kúpi jedlo. Ak má dlh na byte, radšej ako jedlo si zaplatí strechu nad hlavou. Logické. Ale čo ak darujete za vrece oblečenia niekomu, kto má dlhy, prípadne je hladný? Neočakávajte, že si tie veci oblečie. Mali by sme počítať s tým, že s vecami naloží tak, aby získal to, čo potrebuje. Možno ich lacno predá. A vyplatí dlh alebo si kúpi jedlo. Načo potom rozoberať v rôznych diskusiách, ako sme boli oklamaní? Pravdepodobne sme si neoverili to, o čom hovorí bod 1. Ak sme aj tak nespokojní s výsledkom, platí bod 7.
4. Ak nedôverujete jednotlivcovi, obráťte sa na organizáciu. Ak si myslíte, že jednotlivci nepodliehajú žiadnej kontrole, možno máte tak trošku pravdu. Sociálna kontrola nie vždy funguje a navyše si neviete overiť, či nie je aj subjektívna. Tu je najlepšie obrátiť sa na organizáciu, ktorá funguje niekoľko rokov a najlepšie úspešne, má vybudovanú stratégiu pomoci, asertívne vám zodpovie aj na nepríjemné otázky, ale dokáže aj odmietnuť dar, s ktorým by nevedela naložiť. Tak vás vlastne chráni a váži si vašu pomoc, pretože bezhlavo neberie všetko.
5. Vždy konajte najlepšie, ako viete. Ak ste sa pre pomoc rozhodli a idete ju poskytnúť, poriadne si to premyslite a konajte s vedomím, že inak by ste sa nerozhodli. Príliš nešpekulujte, príliš neváhajte, no nebuďte ani príliš aktívni. Tak akurát. Tak, aby ste si v pokoji mohli povedať, že nebudete pátrať po tom, ako bolo s darom naložené. To znamená, že človeku, ktorému pomáhate, dôverujete.
6. Nesúďte. Nehodnoťte, či človek žiadajúci o pomoc je napojený cez internet, z čoho ho platí a aký typ notebooku má. Vy neviete, či ho nedostal, či si ho nezadovážil, keď ešte mohol. Neviete, či nepracuje z domu, či to nie je jeho živobytie. Ak sa vám čokoľvek nezdá, platí bod 2. Ak pomôcť nechcete, platí bod 7.
7. Ak nie ste presvedčení o pomoci, nepomáhajte. Pomoc je o tom, že niekomu venujem niečo, čo ja už nepotrebujem alebo sa bez toho zaobídem, no pre daného človek ide o nutnosť. Za pomoc neočakávam naspäť nič. Dobrý pocit a entuziazmus je však povolený.
8. Ak ste dodržali všetky tipy a aj tak ste sa oklamali, neriešte to v skupinových diskusi- ách. Skupinové diskusie sú fajn, ale stávajú sa doslova nástrojom na zlikvidovanie nielen samotnej osoby, ale aj chuti pomáhať. Ľudia sa často v nich začnú správať ako ovečkykeď zabľačí jedna, pridá sa celý košiar a snažia sa prehlušiť jedna druhú. Tých, ktorí s pomocou váhajú a sú neistí, to len utvrdí v tom, že pomáhať nie je správne. A vy neviete, či ste si len zle niečo nevysvetlili.
9. Ste najvyšším kontrolným orgánom ľudí, ktorí vašu pomoc dostali. Možno to znie protichodne k tomu, o čom v článku hovorím, ale... - netreba preháňať kontrolu či dívať sa priamo do hrnca tým, ktorým sme pomohli. Ale nezabudnite, že máte právo vyhodnotiť situáciu a vedieť, ako sa s darom naložilo. Ak ste pomohli cez organizáciu, máte možnosť ju vyzvať o overenie toho, či bolo naložené s darom v súlade so žiadosťou o pomoc. Tak funguje aj portál www.ludialudom.sk.
10. Sami zodpovedáte za to, komu poskytnete svoju pomoc. Preto nezabudnite- majte jasno v tom, čo chcete darovať, overte si fakty, prispôsobte sa, vyberajte cez koho idete pomáhať a robte to s dobrým úmyslom, nesúďte, neohovárajte, no na druhej strane buďte obozretní a realistickí. Existujú ľudia, ktorí sú naučení o pomoc žiadať. Kdekoľvek zadáte ich meno, nájdete ich príbeh. Sú už tak známi, že okolie má voči nim skôr averziu, pretože sú dlhodobo takmer všade. Iná skupina ľudí, ktorá pomoc potrebuje, o ňu nikdy nepožiada. Majte teda oči otvorené. Vy sami rozhodnite, komu pomôžete. Dajte na intuíciu, dajte na fakty, je to skutočne na vás. Nenechajte sa znechutiť a neodhovárajte od pomoci iných. Každého si pravda nájde. Teraz alebo neskôr. Usmejte sa a poďte do toho. Ten pocit za to stojí. Ale len vtedy, ak máme v hlave jasno.
Ingrid Škropeková