Nenechajme sa paralyzovať strachom z budúcnosti

Ľudia sa boja, prežívajú pociťované hrozby hyperemocionálne, ľahko sa nechajú manipulovať a často uveria mýtom, ktoré im predkladá niekto z vodcov, alebo ľudia, ku ktorému sa pričlenili.
Takto nejak to bolo po celé naše dejiny, takže sa pravdepodobne nedeje nič zvláštne. Zjavne sa menia len spúšťače strachu, ktoré sú niekedy reálne, inokedy mýtickej povahy. Intenzita reakcie je rôzna. Niekedy sa ľudia boja ticho doma, inokedy vybiehajú do ulíc a lynčujú niekoho, koho im určia za nepriateľa, niekoho inej viery, názoru.
Paradox dnešnej doby je, že máme objektívne veľa dôvodov mať obavy o budúcnosť. Ja osobne mám starosť o mier. Mám starosť o to, že náš národ a aj národy EU sú stále menej vzdelané. mám starosť o morálne zdravie spoločnosti. Mám strach o mladú generáciu, či nám nevyrastá neodolná a precitlivená.
Taktiež intenzívne vnímam klimatický mlynček, súhlasím s MUDr. Jurajom Mesikom, ktorý tvrdí, že sme vťahovaný do klimatického mlynčeka, do ktorého je vťahovaná naša civilizácia, ale mnoho ľudí skutočné hrozby nevníma, zato ochotne veria niečomu, čo im je ako hrozba predkladané.
Zároveň si však uvedomujem, že naše neustále obavy o budúcnosť nás okrádajú o jednu z najcennejších vecí, ktorú máme o prítomnosť. Viktor Frankl písal, že to, čo potrebujeme v neistých ťažkých časoch je - „Koperníkovský obrat“- ochotu prehodnotiť všetko, čo sme si mysleli a otvoriť sa neistote a novým hľadaniam odpovedí.
Verím Franklovi. Ten Koperníkovský obrat vidím v tom, že si musíme uvedomiť, že sem nás priviedlo všetko, čo sme doteraz robili. A keďže nevidíme možnosť jednoduchej opravy, musíme sa kriticky pozrieť ďaleko do minulosti, kde sme mohli urobiť chybu.
Totiž na racionálnej úrovni sa dá strachu brániť poznaním – napríklad aj dejín.
Strach je ale (aj) emočný fenomén a kontrola emócií je naša slabá stránka (rovnako ako nedostatok racionality a poznania, v dôsledku čoho sa bojíme relatívne neškodných vecí a nebojíme životne váž- nych).
Prekonať je možné aj tak, že otvoríme svoje srdce existenciálnym otázkam súčasného sveta.
Je lepšie pokúsiť sa nájsť niečo dobré aj v náročnej situácii bez jednoduchého riešenia ako sa rozhodnúť pre strach.
Kedysi v minulých storočiach sa na ľudí valili aj väčšie pohromy a nejako ich boli schopní ustáť. My sme túto odolnosť stratili, sme pokazení blahobytom a „nesmiernou ľahkosťou žitia.“

S pozdravom, PhDr. Dušan Piršel Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím