Automaticky si to prekladám do slovenskej reči a predstavujem si opekačku, grilovačku, či stanovačku. Nikdy som na stanovačke nebola. Keď priatelia spomínajú, čo všetko počas nich zažili, len ticho sedím a počúvam. Keďže som dostala do vienka väčšie množstvo fantázie, tak si viem veľmi detailne a farbisto predstaviť všetko, o čom hovoria. Nemôžem povedať, že som to zažiť nemohla. Keď sa naskytla príležitosť, nevyužila som ju. Samozrejme, teraz nad tým len krútim hlavou... Dnes sa mi už stanovať nedá. Pri tejto poslednej vete mi napadá myšlienka pána Wericha: Neříkej, že nemůžeš, když nechceš. Protože přijdou velmi brzy dny, kdy to bude daleko horší: budeš pro změnu chtít a pak už nebudeš moci. Pár slov a toľko pravdy v nich. Ak niečo veľmi chcete a túžite po tom celý svojím srdcom, tak si za tým choďte. Kým sa dá a budete si to vedieť naozaj užiť. Leto je tu, tak máte príležitosť na tie obyčajno - neobyčajné dni, na ktoré raz budete spomínať. Stane sa to niečím, čo vám nik a nikdy nebude môcť zobrať. Zakotví to vo vašom srdci a duši. Ak by vám to náhodou predsa len nevyšlo, budete ďalej žiť s pocitom, že ste pre to v danej chvíli urobili všetko, čo sa dalo. Na chvíľu vás možno premôže smútok. Ale čas všetko vylieči a možno svitne nádej na iný krajší zážitok, ktorému dáte šancu.
Majte obyčajne – neobyčajne krásne leto
Monika Jalakšová
0800 105 707 
