Sedím vonku a musím uznať, že príroda sa prebudila. Ukazuje sa v plnej kráse. Vzduch má inú vôňu, pomedzi pozostatky vlaňajšej trávy sa prediera svieža zeleň. Rozkvitnuté kvety maľujú pre moje oči pestrú paletu farieb. Dáva to neuveriteľnú energiu. Zrazu mám chuť ísť na výlet, grilovať si s priateľmi, či zájsť si na rande. Pri týchto posledných slovách mi nedá neusmiať sa.
V dnešnej dobe budem mať ťažko na dvore postavený máj. Úprimne dosť by ma to prekvapilo. Netuším, či dostanem bozk pod rozkvitnutou čerešňou, ale medzi nami, podstatné je, že mám vedľa seba niekoho, koho mám rada. To ma privádza k myšlienke, že by som bola rada, keby môjho partnera prestali ľudia vnímať, ako môjho brata. Dokonca nám jeden pán povedal, že máme podobné črty tváre. Nevedia sa s manželkou dohodnúť, či sme alebo nie sme súrodenci. Nech je to tak či onak, teším sa z jari. Pre mňa je niečím ako múzou. Fantázia prichádza so slnečnými lúčmi, ktoré zosilnejú a hrejú aj na duši. S kvitnúcimi, kvetmi, na ktorých sa pasú moje oči, s voňavou trávou, ktorá upokojuje dušu. Vďaka tomu možno vznikne nový príbeh. Verše nájdu svoju báseň...
Prajem vám, aby ste si tieto krásne dni vychutnali podľa vašich predstáv, nech sú akékoľvek.
Monika Jalakšová
Až sa mi nechce veriť, že už je tu jar. Veď len nedávno sme si pripíjali na nový rok. Aj vám sa zdá, že čas letí akosi prirýchlo? Možno tá veta znie, ako klišé, ale cítim to tak.