Nie ste prví ani poslední, na kom detstvo zanechalo škody v podobe nízkeho sebavedomia. Som vzorový jedinec, ktorý prvých najdôležitejších šesť rokov svojho života vyrastal v nefunkčnej rodine. Aby som však netrpel celý život, musel som sa zmeniť. Vždy je čas dospieť a prestať byť ponižovaným, vystrašeným, závislým dieťaťom v tele dospelého. Otec jednej zo žiačok vtrhol do prednáškovej sály, v ktorej rozprával Majster. Nevšímajúc si nikoho z prítomných, začal kričať na dcéru: „Univerzitnú kariéru si hodila za hlavu, len aby si vysedávala pri nohách tohto blázna?! Čomu ťa naučil?!“ Dievčina vstala, pokojne vyviedla otca von a povedala mu: „Byť s ním ma naučilo to, čo by nedokázala žiadna univerzita: nebáť sa ťa a nehanbiť sa za tvoje otrasné správanie.“ Je jednoduché zraniť, no náprava trvá dlhšie. Preto je dobré učiť sa sebaovládaniu, aby človek nevyriekol niečo, čo dopredu v mysli poriadne neprehodnotil, a vlastne si ani neuvedomuje následky svojich viet. Ľudia presne vedia, kedy majú mlčať, a zrazu sa počujú, ako rozprávajú. Majstrovstvo osvietených je vedieť pri mlčaní načúvať vesmíru a pri rozhovore počuť svoje slová ešte predtým, ako ozvučia priestor. Uvoľniť náboje sklamania, očakávania, ktoré vybuchnú ako výčitky, vypustiť rakety vinenia, kritiky, hanenia, zhodenia, poníženia, súdenia, vyslať kaťuše urážok a nadávok, tak to ide rýchlo. No vyslovené už nestiahnete späť.
Môžete sa iba ospravedlniť, ale ak trafíte citlivé miesto, u mnohých ľudí sa spálené územie už celé nezazelená.
Ovocné stromy v našej záhrade som zasadil pred štyrmi rokmi, keď sme sa nasťahovali do domu. Počas kosenia som oškrel kôru na jednom z nich. Neuvedomujúc si následky svojho nedbalého činu som to v sebe ľahkovážne uzavrel: „Však strom si to zacelí.“ Slivka začala vysýchať, ledva prežila leto napadnutá ešte aj akýmsi neduhom. Na jar sa vzchopila a kamarát, ktorý mi prišiel odborne skultivovať konáre, mi to vysvetlil: „Narušil si tomu stromu kôru. Pozri, ako sa s námahou snaží miazgou zaceliť ranu. Každé narušenie kmeňa ohrozuje najmä v mladom veku ďalšie prežitie stromu.“ Došlo mi, čo som spôsobil. Odvtedy stromy s kosačkou na pol metra obchádzam, pri kmeňoch všetku trávu pokosím radšej ručne. Slivke som sa neraz v mysli ospravedlnil, taký som ja blázon, veru tak, rozprávam sa aj so stromami. Cítia ma, mám ich v úcte, veď od nich čaká naša rodina plody.
Nemôžete od niekoho žiadať, aby pre vás vykonával prácu, no nedávať mu výplatu. Takisto nemôžete doma urážať a ponižovať svojho partnera, keď pre vás a rodinu vykonáva toľko činností, ktoré si žiadajú poďakovanie. Nie sme zodpovední za činy iných. Ani rodičia za skutky dospelých detí, ani deti za rozhodnutia svojich rodičov. Naučme sa mať v úcte životný postoj iných. Ak niekto „pochybil“, najviac mu pomôžeme tým, že ho budeme milovať.
V prípade, že sa nás čosi bytostne týka, máme právo sa k veci vyjadriť, ale ak nie, odnaučme sa komentovať, posudzovať, viniť, súdiť, trestať. Neutralita je božská vlastnosť, ak sa teda chceme aspoň trochu priblížiť bytiu bohov, učme sa ju. Rodičia nás naučili milovať tým, že nás naučili nemilovať. A tak bijeme do škrupín, túžime po svetle. Všetko ide podľa plánu, niekomu rodičia nedali lásku temer žiadnu, čím ho zakuklili, iní rodičia to zasa prehnali s oblietavaním potomka, a tým ho dostatočne neoživili, ďalší boli agresívni, a tak sa ich dieťa vo svete správa agresívne. Všetky nerešpektujúce a neláskavé formy výchovy ústia k vnútornej slabosti nového človeka.
Keď okolo seba sledujem moderných rodičov, občas sa mi zdá, že sú priveľmi upnutí na svoje deti. Veľké očakávania prinášajú veľké sklamania. Raz sa jednej takej matky v obchode pýtali na vek jej detí v kočíku. Odpovedala: „Doktor má tri, právnik dva.“ Nedovoľovali vám v detstve rozhodovať sa, vyberať si, spadnúť na zem? Neučili vás tak cítiť seba, nielen tú zem. Dnes teda veríte, že ak má pravdu niekto iný, vy sa určite mýlite. Ste porazení, neexistujete. Lenže tak to nie je.Ja som ja a vy ste vy. Dve rôzne entity, ktoré majú za sebou iné, tisíce rokov dlhé cesty, tak prečo by som vás mal škrtiť pod krkom, ak so mnou nebudete súhlasiť? Bolo by to choré, hovorilo by to o mojej tuposti. „Ja mám pravdu!“ je celkovo celoplanetárnym problémom. Takéto myslenie nás obmedzuje nielen v kontakte s druhými, ale aj v kontakte so sebou samým. Preto opakovane prízvukujem aj v spojitosti s mojimi Šlabikármi: toto je moja pravda a nemusí byť pravdou aj pre vás.
Mnohé cirkvi a náboženstvá tvrdia, že jediná cesta je cez ich proroka. Dobre si uvedomujem moju ľudskú mylnosť a malosť, preto vám vravím, že ja nie som vaša cesta. Vy máte svoju cestu, ja svoju. Mňa čosi stretlo, vy zažívate odlišné, vďaka čomu sa stávame diametrálne rôznymi. Ďakujme za túto rôznorodosť. Dovoľuje nám originálne sa prejavovať a zároveň sa učiť navzájom rešpektovať. Milý čitateľ, si iný ako všetko ostatné vo vesmíre. Váž si preto sám seba a nikdy nedovoľ druhým ubližovať tvojmu telu či duši. Milujte samých seba, nežite pre súhlas iných. Nenechajte sa od nikoho ponižovať len preto, že on bol ponižovaný a vám zasa niekto ponižoval mamu a vy ste ju zachraňovali. Tak aj teraz zachraňujete druhých a na seba zabúdate. Lenže nemôžete hovoriť „áno“, kým v sebe neprebudíte silu povedať „nie“. A to „nie“ druhým nikdy nevyslovíte, kým sebe nepoviete „áno“!
Paľko von Šlabikárko
Kapitola je vyňatá z knihy Šlabikár šťastia 4. (Strachy, vzťahy, sloboda).
Knihu s venovaním zoženiete cez HladoHlas alebo Hirax Shop. Prosbu o venovanie píšte do poznámky v objednávke.
0800 105 707 
