Láska nepotrebuje veľké gestá

Počas tých chladných dní sa k nám pomaly blíži sviatok, ktorý zahreje srdiečko - Deň svätého Valentína - sviatok zamilovaných. Odporcovia „vymyslených amerických sviatkov“ argumentujú, že tento moderný výmysel vôbec nepotrebujeme, nakoľko sme roky žili bez neho. Tých musím sklamať, pretože slávenie tohto sviatku siaha do stredoveku a podľa iných zdrojov ešte ďalej. A čuduj sa svete vznikol v Ríme a nie v Amerike.
Iný zdroj uvádza, že slávenie dňa zamilovaných siaha do stredovekého Francúzska. Jedna z legiend o svätom Valentínovi vraví, že mal rád voňavé kvety, hlavne ruže. Obdaroval nimi snúbencov a prial im dlhý láskou naplnený život. Na internete koluje množstvo legiend o patrónovi zamilovaných... a  všetky sú zahalené malým tajomstvom. Ktorej uveríme je len na nás. Možno sa nájdu aj takí, ktorí neuveria ani jednej. Nevadí.
 
Najdôležitejšie však je to, aby sme všetci verili v samotnú lásku, aby sme ju dokázali vidieť aj keď nám neslúži zrak. Aby sme ju počuli hoci sme hluchí, vedeli sa jej dotknúť aj keď nemáme ruky, dokázali za ňou ísť napriek nehybným nohám. Niekedy máme pocit, že nás tá láska opúšťa, alebo že jej máme nedostatok. Musíme si uvedomiť, že láska nepotrebuje veľké gestá ako je diamantový náhrdelník, obrovské kytice kvetov či luxusné večere v  najvychýrenejších reštauráciach. Treba ju hľadať v každodenných maličkostiach. To, že si vieme sadnúť k šálke čaju, vypočujeme si názor druhého. Nájdeme si čas na spoločnú prechádzku, prehodíme deku na spiaceho partnera, rozdelíme sa s posledným kúskom vynikajúcej torty, alebo len spoločne ticho sedíme a  čítame knihy. Skúsme tieto drobnosti vnímať ako prejav veľkej lásky. Neberme to tak, že je to samozrejmosť.
 
A čo teda s tým Valentínom??? Oslávte ho ak máte chuť. Ja sa teším na obrázky od detí a  čokoládu, ktorú dostanem ...spoločne ju s  manželom a  troma deťmi zjeme po večeri. Helenka