Práve ste začali riadiť svoj vlastný príbeh a to je veľká vec. Cítite tú energiu? Máte ju v sebe a pomôže vám vykonať obrovskú zmenu vo vašom živote. Možno ešte pochybujete... Som dosť dobrá? So všetkými svojimi prehrami a zlyhaniami? Ja – taká malá šedá myška? Nemala by som sa radšej držať pri zemi? Nie som príliš mladá? Nie som príliš starý? Má to ešte zmysel? A dá sa to vôbec? Všetci hovoria, že šedý kolotoč dospeláckeho stereotypného života existuje, že je nevyhnutný... Zrejme na tom niečo bude. Je alarmujúce, ako veľa ľudí sa necháva zväzovať minulosťou. Dokážu si ju prehrávať vo svojej mysli znova a znova, znovu prežívať všetky emócie. Všetky rany minulosti, nevyriešené spory a krivdy, hnev, ľútosť, to všetko ich ovplyvňuje tu a teraz. Ale jedine preto, že to oni sami dovolia. Minulosť má však iba takú moc, akú jej dáme my sami. Môžeme sa trápiť, čo sme urobili zle. Čo všetko urobili zle nám. Môžeme sa trápiť, čo sme mali urobiť a neurobili sme. Alebo spomínať na „staré dobré časy“, ktoré sa už nevrátia... Alebo sa rozhodneme, že sa trápiť nechceme. Že máme možnosť žiť tu a teraz. Lenže ako? Čítala som nádherné zamyslenie. Bolo o tom, že každá úžasná stavba bola raz len na papieri. Každý kráľ len plačúcim dieťaťom. Každé veľkolepé dielo a objav iba myšlienkou. Nie je dôležité, čím si bol včera, ale čím si dnes a čím môžeš byť zajtra. Ak necháte toto tvrdenie prejsť svojou bytosťou, môže vás skutočne oslobodiť. A necháte za sebou neúspechy minulosti. Predstavte si, ako odhadzujete všetky výhovorky, všetky neistoty, pochybnosti, krivdy, bezútešnú prácu či nevydarené vzťahy a vôbec všetko, čo vás zväzuje.
Minulosť je minulosťou. Nezmeníme ju. Pravdepodobne súvisela s tým, v akom prostredí sme žili, aké vzory videli, aké informácie dostávali, s akými ľuďmi žili, čo sme robili. Ak je v nej niečo nedobré, je to preto, že sme nevedeli konať inak. Rovnako, ako ľudia v našom okolí nevedeli konať inak. Znie to možno ako výhovorky, ale je to holý fakt. Je zbytočné niečo sebe alebo komukoľvek inému vyčítať. Sme tu a teraz. Bola by obrovská škoda ostať plakať nad minulosťou a premeškať tak úžasné možnosti prítomnosti a budúcnosti. Z minulosti sa možno už iba poučiť a pokúsiť sa nájsť zmysel v aj možno komplikovaných udalostiach. Odpustiť. Uzavrieť. Možno to nie je vždy jednoduché. Ale je to nevyhnutné, aby sa tieto minulé epizódy už konečne prestali vliecť za nami. Mnohých zranení a bolestivých tém z minulosti si ani nemusíme byť vedomí. Prebývajú niekde v hĺbkach našej duše a ovplyvňujú nás tak, že si ani neuvedomujeme, ako veľmi konáme pod vplyvom starého zranenia. Dobrá správa je, že existuje množstvo techník a terapeutických možností ako sa k týmto obsahom opatrne dostať, ranu otvoriť a vyčistiť. Uvedomiť si a prijať jej existenciu. Pochopiť jej zmysel. S niektorými témami si možno pomôžeme sami, na iné sa možno budeme cítiť slabí a budeme potrebovať pomoc. Nie je to hanba, je to prirodzená súčasť procesu. Už len uvedomenie si, že máme túto voľbu, je nesmierne oslobodzujúce. Pretože ste zistili to najdôležitejšie: Nech bolo čokoľvek, dnes môžete začať odznova. Môžete napísať celkom nový príbeh, žiarivý a farebný. Príbeh víťazstva.
„Nič už nebude také, ako kedysi. Ale všetko môže byť také, ako ešte nikdy.“ neznámy autor
Zuzana Koščová
0800 105 707 
