Ak to tak ešte nie je, myslíte na „bolesť“. Keď na ňu myslíte, ste s ňou ešte v spojení, úloha trvá, nebola ešte úplne vyriešená. Možno ste už aj pochopili veľa aspektov a poďakovali za množstvo darov, ktoré vám výchovná lekcia dala, ale ak sa vám k danému bôľu vracajú myšlienky, niečo tam ešte stále nie je v poriadku. Nedočítali ste knihu do konca, lekcia nedošla k samému záveru. Ak sa napríklad neustále hádate s manželom a on sa vám roky vyhráža rozvodom, po čase zistíte, že už sa jeho vyhrážok vlastne ani nebojíte. Vaša myseľ si už toľkokrát predstavila danú situáciu, že ju dokonale prijala, aj keď prvýkrát vám išlo „kvôli deťom“ roztrhnúť srdce.
Lepšie je kráčať k tomuto pochopeniu vnútorným dialógom: „Čo sa mi vlastne môže stať, keď sa rozdelíme? Deti aj tak vidia, ako po sebe len kričíme. Aj keď hocičo skúšam, nezaberá to. Malý syn včera konečne povedal celú prvú vetu babke. Škoda, že znela: ‚Ty si k.kot!‘ Nie, nemá to význam. Rozvedieme sa, pôjdem s deťmi bývať inam, zvládneme to, spraví ma to silnejšou.“ Vraj čo som to použil za vulgarizmus? Ľudia, to sa naozaj stalo. Môj dobrý kamarát túto vetu povedal svojej starkej. Čo iné sa aj dalo čakať, keď jeho mama bola taká dominantná, že jej krik na otca bolo počuť aj na jedenástom poschodí.
Tí vnímavejší už však vedia, že Šlabikáre šťastia nie sú ako moje romány, kde je časť príbehov domyslená.
Čo je v Šlabikároch, to sa všetko stalo. Nejde len o môj život, sú to príbehy nás všetkých, preto sa v týchto knihách tak často nachádzate. Ak idete na pojednávanie na súd a je vo vás neustále strach, stále ešte nie je niečo v poriadku. Je tam ešte nevyzdvihnutá pošta adresovaná vám.
Ešte ste nepochopili všetky atribúty veci, ktoré vám tento „konflikt“ (v skutočnosti dar) prináša. Prijmite všetky pokračovania príbehu, ktoré vymyslel váš strach, a potom ho už zastavte. V opačnom prípade to bude nekonečné súženie a budete si zaň môcť sami.
Kedy bojovať a ako silno? Povie vám to srdce, ale radím vám robiť to, čo cítite. Nekričať, nehádať sa, nebojovať podobne nízko ako druhá strana – anonymne cez internet, intrigánsky cez kolegov, zúrivým krikom cez okno slobodárne. Ak vás niekto žaluje a nie ste ešte na úrovni Budhu, zaplaťte si dobrého právnika. Ak vám dá niekto facku, vráťte mu ju. No nekopte ho! Ak vám niekto rozbil auto a nezmierili ste sa s tým, žalujte ho. Netvárte sa, ako ste duchovne vysoko, nežite v ilúzii. Ak ste v úseku triatlonu, kde sa ide na bicykli, nebežte!
Kedy prosiť o radu? Keď vyčerpáte všetky možnosti srdca a fantázia, rozum ani knihy vám neponúkajú novú cestu riešenia.
Ako prosiť o radu? Nežiadajte ju od každého, predavačka z galantérie si s geológom asi máločo povie.
Pamätajte si, že všetko si priťahujete. Ak sa teda vaše vnútro rozhodlo, že pomoc zvonka je nevyhnutná (aj keď vaše ústa všetkým hovoria, že to zvládnete sami), privoláte si k sebe radcov a ľudí, ktorí vám pomôžu.
Ak vám niekto z vášho okolia začne „náhodou“ rozprávať nejaký príbeh, čo bude mať súvis s vašou bolesťou a vaše srdce spozornie, poproste o kontakt na doktora, kňaza, šamana, jednoducho odborníka z fachu, ktorý bol v príbehu spomenutý. Predtým sa však svojej duše spýtajte: „Pomôže mi človek, ktorého chcem kontaktovať?“ Vaše vnútro vám odpovie, len sa naučte z toho vynechať rozum. Čo zachytíte ako prvé, to je správne. Ak vaše senzory ešte nie sú dosť vycibrené na takýto vnútorný dialóg, skúšajte, choďte cestou intuície a skúseností. Po čase natrafíte na ľudí, ktorí vás nasmerujú, vysvetlia, poradia, pomôžu.
„Ako sa dá celá zraňujúca udalosť úplne zastaviť? Keď si obidve strany odpustia? Alebo stačí, že odpustí jedna strana?“ pýtala sa ma jedna čitateľka cez sociálnu sieť. Odpísal som jej: „Všetko sa zastaví, keď si z toho zoberiete úplne všetko, čo vám mal bolestivý konflikt dať. Nemajte starosti o druhú stranu, nepreberajte za ňu zodpovednosť, neviňte sa, neočakávajte, nediktujte Láske, ako to má ukončiť. Ona najlepšie vie, prečo sa to deje takto. Veď toto pozemské zrkadlenie vymyslela Ona, Ona pozná i zámer všetkého. My sme len hráči s tričkami lásky. Protistrana môže byť v duchovnom vývoji pozadu s vami. Keď do poslednej bodky pochopíte to svoje, prestane interakcia, oddelíte sa. A ‚protivník‘? Možno to pochopí tiež a dáte si spolu zasa vínko a pri lúčení sa objímete.
Čas je najväčší dobyvateľ. Aj toho negatívneho, tak ho doprajte aj svojmu ‚učiteľovi‘. Ale možno mu z tejto skúsenosti nedôjde ani pätina. V takomto prípade si pritiahne zasa inú ‚obeť‘, ktorá to bude mať v tejto oblasti rovnako nevyhojené. Dovtedy bude ‚bojovať‘ a neustále ‚učiť‘ iných, až kým nepochopí. Keď nepochopí cez spory, príde choroba. Keď nepochopí ani cez chorobu, umrie a znova bude Doma chodiť do školy a pripravovať sa na opätovnú lekciu rozpustenia prí- činy. Nestarajte sa o protistranu, ak sama nevyšle signály, že jej ide o skutočné prímerie. Ak tak neučiní, vy spravte maximálne jeden prvý ústretový krok, to stačí. Jedine úprimný súcit je to, čo môžete bez obmedzenia vysielať k druhej strane.“ Príchod konca lekcie pocítite sami. Zaspieva ním celá duša. Je to harmonický refrén plný pokory. Nie je to víťazstvo nad súperom! Je to ako stáť na brehu a mávať silnému protivníkovi, ktorý zostal na druhej strane. Vzdávate mu úctu, vážite si jeho silu, vďaka ktorej prebudil ešte väčšiu Silu vo vás. Každá lekcia sa končí múdrosťou, pokorou, tichom.
Ak budete cítiť, že sa vám chce kričať, tak kričte. Rozplačte sa, ak tak vaša duša chce. Ak nerumázgate posledný rok každý jeden boží deň, bude v poriadku, aj keď vás uvidia plakať i deti. Každé dieťa sa raz stretne aj s vlkom, neskrývajte pred ním nič ľudské. Rozplačte sa, ak to tak duša cíti. Utrpeniu je koniec, pustili ste to zo seba von výmenou za postup o schodík vyššie v duchovnom vývoji.
Zajtra sa zobudíte ako nový človek. Vstanete plní pokoja s jednou novou obrovskou životnou skúsenosťou. Za vami v diaľke vidno na nebi množstvo stúh, ktoré boli ešte včera zapletené do jedného nemožného chuchvalca. Plietli ste ho desiatky životov a ešte včera by ste odprisahali, že sa to dá vyriešiť iba nožom. Mali ste tú dráždivú spleteninu vo svojom bruchu týždne, mesiace, roky, dlhé životy. Teraz sa so stuhami pohráva vietor. Sú nádherne farebné, slobodné, voľne plápolajú vo vetre. Plačte, pustite zo seba zvyšky spáleniska. Vykročili ste k sebe. Poznám to, moje líca by vám o tom mohli dlho rozprávať. Plačte, je to za vami. Plačte, uľaví sa vám. Plačte, bude to láska, nie slabosť. Plačte, vyliečili ste sa...
Nech svet speje k láske,
Hirax Šlabikár šťastia 2
0800 105 707 
