Odmietal som si ten film pustiť, ale po tejto debate som si zaumienil, že si ho pozriem, lebo nebolo to prvýkrát, čo sa ma naň počas cestovania nejaký cudzinec spýtal. Film bol béčkový horor plný násilia. Tento žáner mi už nič nehovorí, aj keď sa priznávam, že ako pubertiak som ho mal rád.
Poďme však ku koreni veci. Tvorcovia sa sústredili, aby krajina i ľudia boli čo najškaredší. Pochmúrnosť dosiahli starými žigulákmi, polorozpadnutými domami, množstvom agresívnych Rómov, nevľúdnymi ľuďmi oblečených v deravých svetroch. Všade bieda, špina, beznádej, nehostinná ťažoba. Napriek tomu, že film točili v Čechách (pod angličtinou počuť iba češtinu, dokonca nemali problém tam nechať aj tabuľu Poříčí), v dialógoch spomínali iba Slovensko a Bratislavu. Na všetko sa dá dívať z miliónov uhlov pohľadov, takže kto chce niečo vidieť negatívne, podarí sa mu to. Rovnako ako filmárom, ktorí na Indii nechceli vidieť nič pekného a tak natočili film Milionár z chatrče. Podobne dostalo Slovensko na frak vo filme Hostel. Hľadali „zlé miesto na zemi“, tak nás obetovali. Nás, slabých, s nízkym sebavedomím.
Poďakujme im za zrkadlo, lebo veľa nám o nás povedali. Stalo sa to aj preto, lebo sami vidíme iba to zlé, nadávame na Slovensko, vlastné mestá, dediny i na susedov.
A pritom vo vnútri srdca obrovsky milujeme. Sme ako Slováci zakríknutí, negatívni, plní obáv a strachov. Toto všetko plynie z nášho nízkeho národného sebavedomia. To, že niekto natočí takýto film o nejakom národe a ešte aj dobre vie, že zavádza a vykresľuje celému svetu všetko inak, je iba dôkazom, že si to môže pri týchto ľuďoch dovoliť. Lebo ak sa spomínaný národ nedokázal do tohto času presadiť a zviditeľniť, je to vstupná brána „použiť ho“. A tak nás použili. Ak sa porovnáme napríklad so Švajčiarskom, ktoré je rozlohou aj počtom obyvateľov na tom podobne ako my, je to s národným sebavedomím obrovský rozdiel. Takisto v tom filme nemohli povedať, že sa dej odohráva v Čechách, lebo Českú republiku pozná celý svet napríklad vďaka Prahe, kvalitnému pivu a úspešným športovcom. Tu Prahu ale Češi nedostali od Boha zadarmo, tú si postavili sami. A je to jeden z množstva obrazov českého národa, ktorý majú v talóne. Oni proste sebavedomí sú. Dôkazom toho je aj ťažké presadzovanie sa spoločnosti Google v Čechách. To si dovolila iba Čína, aby nepustila k sebe Google. A český Seznam. Klobúk dolu, českí bratia, váš zdravý patriotizmus má čosi do seba. Ako Slováci však nie sme malí. Náš čas ešte len prichádza, takže hlavy hore! Verím slovám Emila Páleša, že zbožnosť Slovanov je iba v plienkach v podobe poslušnosti cirkvi, ale raz to všetko vykvitne do veľkého morálneho potencionálu.
Skutočne sme deti karpatských pastierov, no naše srdcia sú veľké a láskavé, len ešte primálo otvorené. Akonáhle ich však otvoríme, predčíme všetkých tých prehnane sebavedomých „západniarov“, ktorí sa často správajú, akoby im patril celý svet. Viem to, lebo napriek tomu, že moja angličtina je mizerná, dokážem počas cestovania komunikovať aj s nepomerne menším množstvom slov a o chvíľu sa s daných človekom nádherne smejem.
Napríklad pri tejto indonézskej ceste som bol bez veľkého dialógu, kedy by sme šli do hĺbky tém, okamžite napojený do harmónie a vyššieho stavu lásky cez smiech s Brazilčanom na spomínanej lodi, či práve so Slovanmi z Bieloruska, ktorých som stretol pri výstupe na sopku Rinjani. Musíme sa ako národ zbaviť záťaže, ktorú nám zanechali naši praotcovia, ktorých trápili drábi a nemilí páni. V súhre s tvrdou horskou prírodou boli skúšaní ťažkou drinu, aby sa uživili. Naša malosť tkvie v neuvedomovaní si, že sme silní, láskaví, srdeční a v samej podstate duchovne veľmi múdry národ. Aby sa tieto naše božské vlastnosti stali primárnymi, musíme ich dostať na povrch tým, že sa sústredíme na utlmenie toho, v čom sme preborníci. Mám na mysli negatívne zmýšľanie, záporné očakávania, posudzovania, súdy, delenie vecí na dobré a zlé.
Ak prestaneme dávať energiu týmto neduhom, môžeme ušetrenú energiu investovať do pozitívneho pohľadu na svet. Narodili sme sa do úžasnej časti planéty Zem. Naša krajina je krásna, bohatá, štedrá, mocná, úchvatná.
Uvedomme si ako národ našu skutočnú osobnú hodnotu, ktorá je oveľa vyššia, než si myslíme a začneme aj v ostatných ľuďoch vidieť anjelov a nie drakov. Potom začneme byť prirodzene hrdí aj na Slovensko a ak sa nás niekto cudzí počas dovolenky spýta na našu krajinu, nebudeme ako prvé vyslovovať vety o nepeknej Bratislave, zlých ľuďoch, biede, kríze a otrasných politikoch, ale začne sa z nás rinúť čarovná rieka slov o mocných Tatrách, Slovenskom raji, Fatre a iných pohoriach našej vlasti. Verše o našich hradoch, termálnych prameňoch, haluškách, bryndzi, korbáčikoch, plackách, žinčici. Básne o slivovici a iných vypálených dobrotivých liekoch, skvelom víne a dobrom pive. Áno, dobrom pive, dobre čítate. Choďte do sveta a vo väčšine krajín ledva nájdete čapované pivo. Spomínaní Bielorusi si nevedeli donachváliť pivo Šariš a celé okolie Tatier, kde boli na päťdňovom výlete. Páčilo sa im, ľudia, ďakovali mi za Slovensko!
Cudzinci, ktorých na svojich potulkách svetom stretám, chvália naše hlavné mesto, dobré jedlo, krásne ženy a dobrých ľudí, tak prečo sa mi sami nevážime, nevelebíme drahokamy, ktoré sme dostali od Boha?
Skutočne človek musí odísť do cudziny, aby spoznal krasu domoviny? Cudzinci nad našou krajinou žasnú, no my nevidíme, lebo je pre nás samozrejmosťou. Nedoceňujeme, nechválime, neďakujme. Sebe, bratom a sestrám, ani zemi, ktorá nás hostí a živí. Ak cítite, zostaňte v negatívnom včerajšku.
Ja hrdo dvíham zástavu s dvojkrížom zo zeme a so všetkou úctou k našim pohanským predkom, v ktorých bola vďaka úzkemu súžitiu so zemou obrovská múdrosť vo vedení všetkých vesmírnych pravidiel, ale aj vďaka bezpodmienečnej láske Ježiša Krista, ktorý je druhý pilier nášho duchovného bohatstva, verím v pozitívny a úžasný zajtrajšok nielen slovenských dní, ale aj celého ľudstva.
Už ste pochopili, že ak odložíme naše obšúchané negatívne okuliare, pomôžeme tým nielen našim deťom a národu, ale i celému svetu?
Myslíte si, že je to náhoda, keď sa do tejto krajiny teraz vtelilo toľko duší, ktorí sú zrazu na jednej frekvencii, znovu húfne objavujú Pravdu, očisťujú sa všemožnými spôsobmi a odhadzujú tak zo seba záťaže? Že je to len tak, keď práve Slovensko je bod, kde sa stretávajú energetické prúdy tvoriace srdce, miesto, kde sa spájajú dve horné oblúkové krivky srdca? Mexiko je spodný bod toho energetického srdca a Slovensko ten horný. A všade, kadiaľ pretekajú tie prúdy, sa ľudia mocne prebúdzajú... Akosi priveľa na náhodu. Češi sú rozumoví, my sme srdcoví. Tak tie srdcia otvorme dokorán, už sa prestaňme báť.
Sme obdarení mágovia, stačí sa opäť napojiť na Zdroj a už nás nik neoklame žiadnymi bludmi. Očistime sa ako jednotlivé bunky a zmení sa aj energia národa. Pozrime sa na osobné určenie vlastnej ceny, staňme sa sebavedomejšími a prestaneme byť negatívnymi. Negatívne myšlienky sú prameňom horšieho život, ktorý postupne priplaví choroby, neúspech, zlé vzťahy, nespokojnosť, chudobu. Ja liečim racionalizáciou, takže keď ste to už pochopili, môžete nedobrý stav začať meniť. Prajem vám veľa úspechov. Stretneme sa na nejakej lodi, kde budeme všetkým cudzincom hodiny a hodiny rozprávať o našej krásnej vlasti.
Paľko von Slováčisko ako dub
0800 105 707 
