Keď som sa zoznámila s osobnostným rozvojom, dočítala som sa o technike, ktorú mnoho ľudí chválilo. Možno ju poznáte. Postavíte sa pred zrkadlo a hovoríte si všelijaké pozitívne veci. Napríklad: „Mám sa rada“, „Som výnimočná bytosť“, „Odpúšťam si“, atď. Trochu šialené, však? Aj mne sa tak zdalo a doteraz sa mi zdá. Nuž, ale čo by som to neskúsila, však koniec-koncov uškodiť to nemôže. Cítila som sa ako absolútny blázon. Ale nebolo to zlé. Kupodivu urobiť niečo podivné sa mi páčilo, cítila som sa slobodnejšie. Zasmiala som sa na sebe. Postupne som pochopila, o čo ide. Všetci máme vnútorný dialóg, prúd myšlienok, ktorým komunikujeme sami so sebou.
U väčšiny ľudí je ten dialóg asi takýto: „Zase meškám. Som úplne nemožná.“ „Zasa vstávať. Ten budík už nemôžem ani počuť!“ „Toto sa mi nepodarí. Na to proste nemám...“ „Bolí ma hrdlo. Niečo na mňa lezie. Nemám toho dosť aj bez toho?“ Nie sme zvyknutí sami seba pochváliť, povzbudiť sa alebo len tak si niečo pekné všimnúť, zaradovať sa, poďakovať. Naopak často sa v mysli kritizujeme, zneisťujeme, neverí- me si alebo riešime rôzne (často aj neexistujúce a potenciálne) problémy.
Predstavte si iný vnútorný dialóg: „Dnes je vonku krásne. Bude nádherný deň.“ „Ďakujem za skvelý obed.“ „Som šikovná. To zvládnem!“ Smiešne? Možno. Ale isté je, že sa tak žije omnoho ľahšie. Vnútorný dialóg hovorí o tom, aký máte k sebe postoj. Veľa ľudí sami sebe celé roky naordinujú nelásku, nízku sebadôveru, zhadzujú sami seba, podkopávajú svoje sny, neveria svojim schopnostiam... A napokon sú smutní a čudujú sa, že im neverí ani okolie a ich nekončiace obavy sa stávajú skutočnosťou. A pritom máme úžasnú možnosť mať neochvejného povzbudzovateľa. Premeňte seba na svojho najväčšieho fanúšika! Na niekoho, kto si bude sám seba vážiť a mať rád.
Napíšte si svoje silné stránky, veci, v ktorých ste dobrí alebo ktoré robíte radi. Poproste blízkych, aby vám vaše silné stránky pomohli objaviť. Pripomeňte si vaše úspechy. Úplne všetky, aj tie najdrobnejšie. Že ste boli najrýchlejší v plávaní, či vyhrali matematickú olympiádu. Skončili ste zrejme nejakú školu. Získali nejakú prácu. Všetko sa počíta. Všetko sú úspechy! Povedzte sami sebe, že to zvládnete, povzbudzujte sa každý deň, každý deň sa za niečo pochváľte, doprajte si čas pre seba. Najmä nám, ženám, sa niekedy toto celé ťažko prijíma a realizuje. Odmalička nás učia starať sa o druhých, v mnohých rodinách na úkor vlastných potrieb. Keď sme sa starali o druhých, boli ku všetkým milé a nápomocné, boli sme dobré dievčatká, čo si zaslúžili pochvalu. Ak to tak nebolo, často sme sa dozvedeli, že sme sebecké, že nás takéto nikto nebude chcieť. Mnohé z nás tomu uverili a žijú týmto spôsobom celý život. Seba odsúvajú na druhú koľaj, kvôli potrebám všetkých ostatných. Ale ľudia nás potrebujú šťastné, zdravé a vyrovnané, nie?
V poslednom čase pozorujem všade naokolo jedno veľmi časté presvedčenie, ktoré nám doslova ničí životy a podkopáva našu snahu uspieť a žiť naplnený šťastný život. Nie som dosť dobrá. Kedysi som tento pocit zažívala často a aj dnes sú chvíle, kedy ho musím v pokoji poslať preč, hoci nie vždy sa mi to darí. Už oň nestojím. Ale kým som si uvedomila, že ku mne nepatrí, bola to dlhá cesta. Pozorujem, aké rozšírené presvedčenie to je. Je o ľuďoch, ktorí sa stále snažia dokazovať sebe a druhým, čo všetko dokážu. O ľuďoch, ktorí sa idú roztrhať pre druhých na úkor seba. O ľuďoch, ktorí doslova visia na svojich rolách – vždy dokonale upravenej ženy, najlepšieho zamestnanca, dokonalej matky, poslušnej dcéry... A bez svojich rolí sa cítia byť ničím. Cez svoje roly a úlohy si chcú potvrdiť svoju hodnotu, ale netušia, že naháňajú zlato na konci dúhy. Pravda je totiž taká, že sme hodnotní sami osebe. Sme dosť dobrí. Sme viac než dosť dobrí. Sebaláska neznamená, že sme sebeckí a že nám nezáleží na druhých. Práve naopak. Keď dostatočne zreteľne a včas dáme najavo svoje potreby, ľudia, ktorí nás skutočne milujú, budú radi hľadať cestu, na ktorej budeme všetci spokojní. Ale ak zanedbáme svoje potreby, časom nám dôjdu sily a ani nás, ani ľudí okolo, to šťastnými nespraví. Prijať sám seba takého, aký som, bez výčitiek a láskavo, je skvelý pocit. Dokonca viac ako skvelý pocit. Je to nástroj uzdravenia a výrazného zlepšenia kvality života. Nemusíme byť dokonalí, aby sme mohli byť úžasní ľudia. Ak sa vám zdá, že nie ste dosť dobrí, že ste neúspešní, neatraktívni, neviditeľní a nikam to nedotiahnete – veľ- mi rýchlo na to zabudnite. Ste úžasné ľudské bytosti s obrovským potenciálom!
Opakujte si to každý jeden deň. Každý deň sa sami seba pýtajte – ako by v tejto chvíli konal človek, ktorý ma miluje? A konajte podľa toho. Každý deň povzbudzujte sami seba. Iba tak budete mať dosť síl budovať úžasné vzťahy so svojimi milovanými. Väčšina trápenia, ktoré ľudia zažívajú, pramení v nedostatočnej sebaláske a úcte k sebe a svojim potrebám. Bez prijatia samých seba nikdy nie sme šťastní. Môžeme dosiahnuť všetky úspechy sveta, stále nás to bude doháňať. Takže ak sa preto, aby ste ten potenciál objavili a pocítili, musíte chvíľu cítiť ako blázon, choďte do toho. Stojí to za to. „Odpustite sami sebe to, čo si myslíte, že ste urobili alebo neurobili správne. V každom okamihu ste mali svoje dôvody pre všetky svoje činy a rozhodnutia. Vždy ste urobili to najlepšie, čo ste mohli urobiť.
Odpustite sami sebe.” Doreen Virtue
• Iná, lepšia, realita existuje a môže sa stať aj vašou realitou, ak pripustíte jej existenciu.
• Všetko, čo potrebujete k zmene a k šťastnému naplnenému životu, už máte v sebe, jediné, čo treba, je odhaliť to a aktívne to začať využívať.
• Kľúčom do tejto novej reality je prevziať úplnú zodpovednosť sám za seba a svoj život.
Máme možnosť si napísať svoj vlastný príbeh a stať sa architektom svojho života.
©Zuzana Koščová
Z knihy Šťastie nie je mýtus
www.zuzanakoscova.sk
0800 105 707 
