Život očami anjela
Katka znovu sa ti prihováram. Verím tomu, že mi dáš za pravdu keď poviem, že naším najkrajším dielom je napísaná kniha s krásnym názvom Život očami anjela.
Ešte si bola so mnou, keď som sa rozhodla dať na papier to čo sme spolu prežívali. Mala si vtedy asi 12 rokov. Sedela si pri mne. Pritúlená na mojej hrudi a ja som cítila, že mi niečo hovoríš. Prsty po klávesnici len tak skákali a po skončení som prečítala náš prvý výtvor. Mala som slzy na krajíčku.
Úryvok: Mama, mama, mamička… čo sa deje? Čo sa to so mnou stalo? Ja, ja, ja neviem plávať… Pomôž mi. Je tu veľmi málo vody. Dusím sa. Zle sa mi dýcha… Nepočujem Tvoj hlas… Prestáva mi biť srdiečko. Pomóc, pomóc… Už je všade ticho. Také ťažké ticho.
Čo to, ja, ja vidím svetlo. V diaľke je svetlo a nejaký hlas ma volá. Idem tam. Snáď mi bude lepšie. Budem pokojnejšia. Mama, chýbaš mi, veľmi som sa na teba tešila.
Na dlhší čas som súbor s prvými dvoma stranami uložila do počítača. Po tvojom odchode som si prezerala fotky, čítala denníček, ktorý som písala počas tvojho života so mnou. Pri spomienkach na naše spoločné chvíle som dostala vnuknutie pokračovať v písaní knihy. Po rozhodnutí pribudol do súboru článok, ktorý má názov Návrat domov. Bol to spísaný náš posledný spoločný deň. Veľkou pomocou k písaniu bol denníček. Bol ho treba pretaviť do tvojich emócií. Chvíľami to bolo veľmi náročné. Uvedomovala som si, čo všetko si prežívala vo svojom bezmocnom telíčku. Čo všetko nám pomáhalo, ako sme sa trápili a čo nás povzbudzovalo. A taktiež moju silu sa o teba starať.
Som rada, že táto kniha uzrela svetlo sveta na moje okrúhle narodeniny. Viem, že to bol darček od teba. Ďakujem.
Som vďačná aj nášmu občianskemu združeniu, že som sa mohla podeliť o náš príbeh a poslať knihu všetkým členom a sympatizantom združenia. Touto knihou chcem ukázať, že sa dá žiť plnohodnotný život s hendikepovaným dieťaťom. Nech je táto kniha barličkou pre mamičky, ktoré majú detičky inak obdarené. Myslím, že sme inšpiráciou pre mnohých ľudí.
0800 105 707 
