Celospoločenské podvedomie je ako odliv, odkrýva veci na brehu i breh sám. Postupne sa mu objavujú nové oblasti, na ktoré mu je dovolené vstúpiť. Načo by nám boli knihy, keby nám predtým niekto neobjasnil abecedu? Poslúžili by nám akurát tak na podloženie krivého stola alebo na tvorbu pyramídy, ktorá by nám po čase spadla na hlavu. A už sme pri tom – Mudrc tróniaci nad nami nám podľa určenej hierarchie postupne dáva do rúk nové čarovné paličky. Všetko prichádza v pravý čas. Keby sme nejaký nástroj dostali skôr, mohli by sme si uškodiť.
Túto myšlienku milujem, veď už som ju tu raz aj napísal: Všetko, čo nám treba vedieť, sa dozvieme v pravý čas, a to tým najlepším spôsobom. Nové technológie, vynálezy, lieky sa zhmotňujú postupne podľa toho, či sme už na ne pripravení. Bolesť prebúdza, a ak sa ešte stále máme učiť cez diagnózy rakoviny či AIDS, liek nepríde. Presne na rovnakom princípe, ako neprišiel ani za starých čias na mor a choleru. No ľudstvo to prežilo a o to sa stalo silnejším.
Neustále sa pýtam, moja manželka je z mojich ustavičných detských otázok niekedy chorá. Vysvetľujem jej, že sa ľudí pýtam na veci z ich oblasti, oni sú v nich predsa majstrami. Ja som domáci chlieb nikdy nepiekol, most som nikdy nestaval, neviem opraviť práčku. Tak sa pýtam, rozprávam sa s roľníkmi, údržbármi aj s vedcami. Skladám súvislosti, baví ma, keď mi všetko nakoniec zapadne do známych rovníc.
Raz som navštívil seminár rodinných konštelácií. Figliarsky som sa spýtal vedúcej kurzu, prečo technika pána Berta Hellingera nebola známa už oveľa skôr. Veď koľko problémov sa dalo vďaka nej vyriešiť, keby sme ju ovládali už pred sto rokmi. Odpovedala mi nádherne: „Ľudstvo ešte nebolo pripravené.“ Človeku sa teda môže splniť iba to, čo si dokáže predstaviť. Analfabet nikdy nevynájde liek na AIDS, lebo jeho vedomosti skončili pri správnej technike kydania hnoja. Bez urážky! V kydaní hnoja je majster, neberte moje slová adresované na neho ako výsmech. Kydá hnoj šikovne, zručne, usmieva sa pri tom, slúži okoloidúcim pozorovateľom ako príklad toho, že práca sa má vykonávať z lásky, aj keď smrdí. Tam je jeho miesto. Nikdy sa ráno nezobudí a nenapíše chemický vzorec lieku, lebo ani len netuší, čo je Petriho miska. Jeho poslaním je zdokonaliť techniku prekladania kompostu či navrhnúť kvalitnejšie vidly.
Kým zabudnem – mám kamarátku, ktorá už roky melie ako dobre naolejovaný verklík takéto slovné „skvosty“: „Láska neexistuje“ (pre ňu určite nie, veď ju nechce), „Všetci chlapi sú idioti“ (totálni, tomu verte – nikdy si normálneho muža nepritiahne, také je jej želanie, myseľ to neoblomne vykonáva) či „Nikdy sa nevydám, lebo nebude za koho“ (nie, nevydá sa, nebude totiž skutočne za koho, všetci normálni mužskí samci totiž pristanú v iných prístavoch). V jej mysli neexistuje predstava fungujúceho harmonického vzťahu medzi mužom a ženou, niet sa teda čo čudovať, že zomrie ako uhundraná, zatrpknutá starena, ktorá si prešla množstvom nefungujúcich vzťahov. Do života si bude priťahovať iba podobne zmýšľajúce sklamané ženy. Spoločne budú stavať zašlý pomník láske, založia feministické kluby (prepáčte, ale musím: dobre pomilovaná žena sa feminizmom nezaoberá). Stretnú sa rovnako, ako sa v krčme zgrupujú na všetko nadávajúci pijani. Priťahujú sa, pestujú svoje náboženstvo, tam im je dobre, všetci si rozumejú, to je ich pravý svet. Neberte im ho. Ak vám nejaký svet škrípe v ušiach, skrátka s vami neladí, po čase ho opustíte, duša to nevydrží. Nemožnosť predstaviť si je jedným z obmedzení snívania.
Druhé vychádza z toho, čo som písal na začiatku knihy. Každý z nás si pred narodením niečo naplánoval. Ak sú teda naše želania v príkrom rozpore s tým, čo je tu našou životnou úlohou, a šéf kreatívneho oddelenia tam hore nevie (o čom pochybujem), ako to namiešať, neudeje sa to. Príklad: tento život máte byť jednoducho chudobní. Máte sa naučiť prijať stratu majetku, žiť v skromných pomeroch, ktoré vám vytvoria vhodné podmienky pre rast k pokore. Môžeme to nazvať aj karmou: v minulom živote ste boli rozhadzujúcim sa statkárom, teraz sa máte naplniť opačnou polaritou. Alebo ste boli vysoko postavení, zneužívali ste svoju „moc“, oberali ste bedač aj o posledné, a tak to tu teraz musíte s nimi dať na poriadok – budú vám brať a vy, už znalí fungovania pozadia bytia na zemi, v sebe začnete hľadať riešenie, ako to pochopiť, naplniť sa zmierením, poďakovať im za to namiesto toho, aby ste podávali žaloby, ohovárali ich, robili im prieky, ničili si zdravie. Ak použijete silu, očakávajte odpor. Keď niečo veľmi chceme, premýšľame skoro vždy nad tým, „ako“ sa k tomu dopracovať. Práve to je niekedy kameňom úrazu, prečo sa k tomu nikdy nedostaneme.
Keď si človek položí otázku, ako dosiahne to, čo chce, väčšinou začne vidieť najmä prekážky. Našou úlohou nie je premýšľať nad tým „ako“, našou úlohou je uveriť, že to už máme. Keď sa pozeráte na cieľ, nevnímajte prekážky, ktoré sú na ceste k nemu. Len čo si začnete viac uvedomovať prekážky ako cieľ, pochybujete, takže sa k cieľu svojej predstavy dostanete oveľa ťažšie a pomalšie. Namiesto stavania si racionálnych otázok do cesty, začnite bez pochybností veriť, že dosiahnete cieľ, ináč sa vydávate cestou negácie.
Henry Ford to povedal jednou vetou, neviem, čo sa s tým toľko piplem: „Či si myslíte, že to dokážete alebo že to nedokážete – v oboch prípadoch máte pravdu.“ Niekde som čítal, že treba byť obozretný v tom, čo si človek želá. Ja vravím, že všetko sa aj tak stane, ako sa má. Nemôžeme sa zmýliť, nemôžeme vykonať chybný krok, nemôžeme zísť z cesty. Rozpustime teda všetky výčitky nasmerované do nášho vnútra. Možno stratíme trochu času, premárnime pár našich životov, ale verte, že to tak pravdepodobne malo byť. Chceli sme šprintovať a zlomili sme si nohu. Chceli sme svietiť, ale zabudli sme, že sme kamarátovi pred narodením do tejto nádhernej hry sľúbili, že mu podpálime dom. Tak sme sa stali plameňom a vypálili pol dediny. Ak raz nemáte byť v tomto živote bohatí, neprídu k vám statky, hocijako si ich budete želať. Ale mám skúsenosť, že sa väčšinou zjavia, ale iba na chvíľku. To aby ste si ich ohmatali, uverili v čarovanie a potom vám ich vyššia mocnosť opäť odoberie. Ale možno na konci života budete umierať v starej rozpadávajúcej sa chalupe a vtedy vám dôjde, aký ste boháč a čo všetko ste sa naučili. Možno si vaša duša pred narodením naplánovala, že máte v tomto narodení doriešiť pár karmických dlhov, takže si v hlave márne modelujete sobáš, deti a pekný rodinný život, keď vám je dané nestretnúť v tomto živote toho správneho muža. V minulých životoch ste boli pijanom, bili a znásilňovali ste vlastnú ženu, boli ste hrubí k deťom. V tomto živote si to máte prežiť z tej druhej strany. Nazvite to zákonom spätného bumerangu, férovej odpovede „zla za zlo“, hocijako, ale určite počítajte aj s variantom, že to inak teraz nebude. Prijmite karty, ktoré vám pristáli v rukách, a energiu zamerajte iným smerom.
A možno počas života vynájdete technológiu, ktorá prinesie ľudstvu osoh, a zomriete spokojnejší, ako keby ste tu nasilu odžili vami vysnívanú rolu ženy v domácnosti. „No ten ma ale motá! Pred chvíľou ma lákal, že sa vydám za princa, zdedím pol kráľovstva, vyhrám golfový turnaj, osúložím Miss monokiny, a teraz ma brzdí, vraj to z nejakej idiotskej príčiny nepôjde, lebo som v minulom živote niečo pokafral,“ vravíte si asi. Nie. Vravím vám, aby ste snívali neobmedzene, neohraničene, bláznivo, šialene!!!
Vnímavý človek pochopí súvislosti, uhne pred hrozbou matu s kráľom na iné políčko, nezameria sa na dámu, ale na vežu, prípadne všetko staví na koňa. Neúspechy totiž neexistujú. Neúspech je len negatívne hodnotenie vý- sledku a my sme si sľúbili, že sa na všetko naučíme pozerať slniečkovo.
Buďte šťastní, Hirax
0800 105 707 
