Zisťujem, že nie je čaj, a tak chystám čajník, aby som ho uvarila. Odkrojím chlieb, natriem, uložím naň šunku, medzičasom zalievam kávu aj čaj a znovu napúšťam kanvicu, lebo vody do čaju bolo málo. Ochucujem čaj, raňajky už majú deti na stole a desiata je hotová. Skáčem do vane, umývam si zuby, vyfúkam a nagelujem si vlasy a budím deti. Skontrolujem staršieho, či si umyl zuby, čo si oblieka, malého poobliekam, pustím mu rozprávku a usadím k raňajkám.
Obliekam sa a konečne si sadám ku káve, ktorá je viac studená než teplá. Zvoní mobil. Volá Ice láska. „Ahoj miláčik, čo robkáš?“ „Nič“, odpovedám mu, „pijem kávu a maľujem sa.“ Prehodíme pár slov a ukončíme hovor so slovami, ako sa ľúbime. Odchádzam s malým do škôlky a po návrate domov upratujem rozhádzané hračky, naložím umývačku, dám variť polievku, umyjem okná, utriem prach, vyhádžem skrinky, operiem a vyvesím 4 práčky, robím si kávu a sadám si k telke. Na chvíľočku.
Zvoní mobil. Zase volá Ice láska. „Ahoj miláčik, čo robkáš?“ „Nič“, odpovedám mu, „pijem kávu a pozerám telku.“ Prehodíme pár slov a opäť ukončíme hovor so slovami, ako sa ľúbime. Neskôr vyvesím záclony, dovarím polievku, vymaľujem krabičku, vyhotovím adventný veniec alebo inú „drobnosť“, odchádzam na poštu odoslať môj výtvor, ktorý som vyrobila včera a zabalila skoro ráno, po ceste sa zastavím na čerstvé pečivo a šunku, idem pre drobca do škôlky, po ceste podebatujem s kamarátkou, prídem domov, vyzlečiem malého, niečo si nakreslíme, naberiem deťom papať a večer si sadám k telke. Prichádza manžel. A ja zas nerobím nič.
A myslíte si, že keby som mu vymenovala, čo všetko som od rána popri nič nerobení stihla urobiť, vyrobiť, dokončiť, upratať, že by mi uveril? A tak mužské pokolenie nechávam naďalej v domnienke, že všetko nám samé naskáče kam má, prach u nás nesadá, nemáme smeti na dlážke, deti nejedia a napriek tomu prospievajú, úhľadne poukladané oblečenie tak rovno vyskakuje z práčky a ja mám čas sama na seba. Sedieť a oddychovať pri káve a telke celý deň. -iškro-
0800 105 707 
