Poznáte ten pocit, keď ste bez energie a vstávate unavení, hoci na to nie je dôvod? Povedzme si úprimne, že sa to stáva. Ja netuším, či je to jarná únava alebo niečo iné. Keď však takáto chvíľa príde, tak s tým asi treba niečo robiť. Ja rada píšem. Pomáha mi to. Slovami, vetami a príbehmi sa dostávam do sveta, kde zabúdam na okolitý svet.
Vnímam len príbeh, ktorý najprv vznikne v hlave a pomaly, ale isto sa dostáva na papier. Je to niečo, čo ma napĺňa. Zabudnem na bolesti zo včerajška, na odmietnutie vydavateľstva, ktorému som poslala rukopis, aj trebárs na obed, ktorý mi veľmi nevyšiel.
Čo máte radi vy? Maľujete, spievate alebo štrikujete? Tak ak sa vám práve znova zívlo a máte pocit, že cítite každý sval, treba sa pustiť do práce.
Tak ako ja, teraz píšem tento článok. Možno sa vám podarí neuveriteľný obraz, ktorý skončí ako zaujímavý a krásny doplnok na stenu do vašej obývačky. Upletiete niekomu blízkemu sveter, ktorý sa na jar vždy zíde a určite ho tým nesmierne potešíte. Môžete si i zaspievať, aj keď vás hlas nie je adeptom na slávika. Môže to ale zlepšiť náladu. Za pokus to stojí.
Keď sa ráno cítim ako vyžmýkaný citrón alebo ako keby ma prešiel parný valec, tak sa nikdy nepúšťam do vecí, ktoré nemám rada. Nechytám sa do rutinných nepríjemných prác. Robím niečo, čo ma zbaví bolesti, roztancuje dušu, privolá úsmev.
Aj keď to trvá len hodinku. Nie vždy je pri vás niekto, kto vám pomôže nakopnúť sa. Niekedy to jednoducho človek musí urobiť sám pre seba.
Už len preto, aby mal krajší deň, večer zaspával s pocitom, že vyhral sám nad sebou a ktovie, hádam aj nad tou jarnou únavou.
Prajem vám teda veľa sily v časoch tak premenlivej jari.
Monika Jalakšová