V rodine vytvárame tím s ľuďmi, ktorých ľúbime, s našimi blízkymi. V tomto prípade si najčastejšie nevyberáme ľudí, ale spôsoby a riešenia. U ostatných foriem tímov je dobré už od za- čiatku vedieť, či máme spoločný cieľ a či sme v súhlase so spôsobom, ako ho dosiahnuť a tím aj ľudí si vyberať podľa toho. Hovorí sa „tím súdržný ako rodina“. Ak chceme vybudovať takýto tím, mali by sme vedieť, čo to pre nás znamená. Ako by mala vyzerať podľa nás súdržná rodina. O ideálnej rodine máme asi každý trošku odlišnú predstavu. Pre jedného je ideálna rodina na „taliansky spôsob“, všetko prežívajú spolu, búrlivo, otvorene, hromadne, veselo. Pre iného je rodina miesto, do ktorej v tichu a kľude, takmer bez slov, môže „spolupatriť“ a zúčastňovať sa spoločného pokojného bytia. Koľko rodín, toľko foriem spolužitia, rodiny nie sú rovnaké. Ale dobrá rodina v akejkoľvek podobe má spoločné jedno: rešpektuje svojich členov takých, akí sú a členovia rešpektujú rodinu, vzájomne si pomáhajú lepšie prežiť. V dobrej rodine sa ľudia delia. O starosti, o radosti, o svoj čas. Keď si ľudia delia starosti, má to skvelý efekt, že sa starosti ľahšie vyriešia. Prečo? Lebo zdieľaním stúpne emócia ľudí, a tým aj potenciál na dobré vyriešenie.
Ako zdieľaním môže stúpnuť emócia? Jednoducho: pochopením, rešpektom, podporou, vierou v dobro a dobré riešenia, ktoré „postihnutý“ práve nevidel. A delenie radosti? Emócia stúpne tiež, a tak sa radosť násobí. V rodine nie sú úplne rovnakí ľudia, teda ani názory nie sú vždy rovnaké. Môže prísť výmena názorov a nie všetko a vždy plynie „pozitívne“. Prečo? Pretože ak chýba rešpekt, ľudia majú strach, že o svojom názore nepresvedčia ostatných. Preto je veľmi dôležité hovoriť si o veciach, o pocitoch, o plánoch a riešeniach. Vtedy sa ľudia pochopia, strach sa stratí a nie je problém ani pri odlišných názoroch.
Veď si predstavte rozdiel v komunikácii: Dospelá dcéra matke: Príklad 1. Mami, idem si dorobiť to doktorantské štúdium. Dva dni v týždni sa to bude popoludní prekrývať s časom, kedy je môj manžel v práci a ak by si mi pomohla postrážiť dcérku tieto dve poobedia, aby ti tento čas nechýbal, príďte sa cez víkend k nám naobedovať. Čo na to hovoríš, šlo by to? Príklad 2. Mama, ty si predsa starká a starká musí pomáhať svojim vnúčatám, musíš sa mi o malú postarať, kým som v práci, veď by to bola hanba a čo mám ja povedať ľuďom, že ty ani... Keby ste boli mama tejto dcéry, určite by sa vám viac páčil prvý prístup. Je v ňom cítiť rešpekt, rovnováhu, konštruktívne riešenie za účelom lepšieho prežívania všetkých členov, nielen jedného na úkor iného. Tu sa rodina stáva dobrým tímom. Ale ako dobrá matka by som uvažovala aj nad tým, prečo dcéra potrebuje takto nátlakovo so mnou jednať a snažila sa ten dôvod odstrániť, aj v sebe. Veď komu je dobre v takýchto pocitoch, asi nikomu. V tíme je potrebné „vnímať“ jeden druhého, vedieť o svojich pocitoch, radostiach aj starostiach. V tíme sú rovnocenní hráči s rozdelenými úlohami ako kolieska v hodinkách, ak by jedno škrípalo, ukazovali by hodinky nesprávny čas. Aj členovia nášho tímu potrebujú našu opateru, viac ako kolieska hodiniek. Potrebujú skutočne cítiť, že sú súčasťou tímu. Že sú naši a sú pre nás dôležití. Ak tím začne fungovať, sám si časom vyčlení, kto patrí k nemu a skutočne „hrá“ za jeho farby. V dobrom tíme si členovia všimnú, že niektoré koliesko škrípe: Jožka, čo sa deje, čo ťa trápi, tak von s tým. Dodo, dnes si nezamietol a kľúč od skladu ostal v zámke, čo sa stalo, kde premýšľaš? Funkčný tím sám automaticky redukuje možné hrozby, chce predsa dobre prežiť, mať úspech, dôjsť do cieľa. Ak si poviete, že tieto drobnosti sú strata času, je to podľa mňa chyba. Práve tieto drobnosti sú prvé signály na zmenu niečoho a môžete sa vyhnúť problému. Problém je totiž ako semienko buka. Malé, na začiatku ho vytrhnete prstami, ale ak ho necháte zakoreniť, o pár rokov budete potrebovať ťažkú techniku, aby ste ho vytrhli. Je preto dobré si všímať a vnímať všetky veci, aj zdanlivé drobnosti. Vtedy dokážete zmeniť smer na správnu cestu pomerne ľahko.
Jedno pravidlo hovorí, že zloženie tímu býva:
• 20% ťahúňov, cieľavedomých, naštartovaných ľudí, hľadajúcich radostný spôsob, „ako sa dá“,
• 60% býva výkonných, spoľahlivých, tvoria jadro tímu a zabezpečia splnenie úloh,
• a 20% býva problémistov - pesimistov, ktorí vedia, ako sa nedá, vrátane všetkých „rizík a katastrof“.
Ako tvorca tímu si potrebujete uvedomiť, že čomu venujete pozornosť, to dostanete. Preto je dobré venovať pozornosť tomu, ako to pôjde, ako sa to dá. Ak vy sami tiež uverí- te tomu, že sa situácia nedá vyriešiť, tak sa rovnováha medzi radostným štartom a dôslednou kontrolou rizík a katastrof preváži k „nedá sa“. To ovplyvní aj výkonných 60%, čo nie je dobré. Je lepšie vedieť, ako sa dá a dôležité je, aby to vedel aj tím. Vtedy všetci vedia, ako „riziká a katastrofy“ prekonať a nie je dôvod na obavy a strach, tím tieto veci zoberie ako výzvy a jednoducho ich prekoná a ide ďalej. Ako tvorca tímu ste hlavou a váš tím je vaše telo, ktoré zabezpečuje naplnenie vašej idey. Keďže je to vaše telo, dobre sa postarajte o jeho potreby a ono vás odmení zdravím a výkonnosťou. Nevenujte sa len „chorobám“ tela - tímu, ale zdravému spôsobu prežívania, zdokonaľovania, cvičenia, učenia. Podľa vašej starostlivosti sa bude rozvíjať aj vaše telo - tím. Ak máte byť jeho skutočnou hlavou, nemôžete sa od neho oddeliť. Ak máte niečo a niekoho rád, rád s ním aj tvoríte a on to cíti a rád sa pridá. Vtedy to nie je „obeť“ účastníkov, ale radostné a tvorivé trávenie času. Je to jednoduché - svoj tím musíte mať rád a tým je povedané asi všetko.
S Láskou Monika Ponická
August 2015
0800 105 707 
